Aj keď zákon garantuje vybavenie žiadosti o dôchodok do 60 dní, realita je často iná. Penzisti sa neraz stretávajú s byrokratickými prieťahmi a chýbajúcimi dokladmi, čo môže znamenať oneskorenie nielen pri samotnom priznaní penzie, ale aj pri vyplatení 13. dôchodku. V niektorých prípadoch si tak musia počkať až štyri mesiace – a pri prerušenom konaní dokonca ešte dlhšie.
Seniori sa aj v roku 2025 môžu tešiť na koncoročné prilepšenie vo forme 13. dôchodku. Aby však naň mali nárok, musia poberať dôchodkovú dávku v decembri 2025, informoval portál Peniaze.
Do tejto skupiny patria:
- ľudia, ktorí do konca roka dovŕšia dôchodkový vek,
- žiadatelia o predčasný dôchodok,
- poberatelia invalidných, vdovských či sirotských penzií.
Výplata 13. dôchodku prebieha spolu s riadnym dôchodkom, preto jeho pridelenie závisí od toho, kedy poisťovňa oficiálne prizná nárok na penziu.
Zákonná lehota a realita vybavovania
Podľa legislatívy má Sociálna poisťovňa 60 dní na rozhodnutie o dôchodku. Tento termín sa však dá predĺžiť o ďalších 60 dní, ak v žiadosti chýbajú údaje alebo potvrdenia. Maximálna lehota je teda 120 dní. Problém nastáva vtedy, ak sa ani po tomto čase nepodarí získať všetky dokumenty. V takom prípade poisťovňa konanie preruší a čakacia doba sa predlžuje na neurčito.
Najčastejšími dôvodmi sú:
- neúplné podklady zo strany poistenca,
- oneskorenia pri dodaní potvrdení od bývalých zamestnávateľov či zahraničných inštitúcií,
- archívne pátranie po histórii poistenia, ktoré môže trvať mesiace.
Tretie strany pritom nemajú povinnosť dodržať žiadnu lehotu, čo proces ešte viac spomaľuje.
Dôsledky pre seniorov
Mnohí budúci dôchodcovia zostávajú po odchode z práce bez príjmu a musia čakať, kým im Sociálna poisťovňa uzná nárok na penziu. To znamená, že aj 13. dôchodok dostanú až spätne po priznaní dôchodku – často s niekoľkomesačným oneskorením.n V ideálnom prípade penzista dostane peniaze do dvoch mesiacov. V horšom scenári však môže čakať až štyri mesiace, a pri prerušenom konaní aj dlhšie.
Suma 13. dôchodku sa líši podľa druhu dávky:
| Druh dôchodkovej dávky | Suma 13. dôchodku |
|---|---|
| Starobný, predčasný a invalidný (po dovŕšení dôchodkového veku) | 667,30 € |
| Invalidný do 70 % | 301,40 € |
| Invalidný nad 70 % a sociálny dôchodok | 548,50 € |
| Vdovský dôchodok | 363,20 € |
| Vdovecký dôchodok | 300,10 € |
| Sirotský dôchodok | 300,00 € |
Výdavky na dôchodky sa zvyšujú
Slovensko v posledných rokoch čelí prudkému nárastu výdavkov na dôchodky, ktoré sa dostali medzi najvyššie v celej Európskej únii. Dôvodom nie je len starnutie populácie, ale aj legislatívne zásahy, predčasné odchody do penzie a vysoká inflácia. Výdavky dnes tvoria 9,5 % HDP, čo predstavuje o 2,1 miliardy eur viac než pred siedmimi rokmi.
Medzi rokmi 2018 a 2025 rástli náklady na dôchodkový systém rýchlejšie než celá ekonomika. Z pôvodných 8 % HDP sa dostali na 9,5 %, čo je podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) jeden z najväčších skokov v rámci EÚ. Len v tomto roku ide o dodatočné výdavky vo výške viac ako 2 miliardy eur.
Prečo však dôchodky tak rýchlo rastú? RRZ poukazuje na niekoľko faktorov.
Medzi ne patrí:
- Legislatívne zmeny: najmä plošný 13. dôchodok, rodičovský dôchodok a úpravy invalidných dôchodkov navýšili výdavky o 0,65 % HDP (0,9 mld. eur).
- Vlna predčasných odchodov: prispela k zvýšeniu o 0,3 % HDP (0,4 mld. eur). K predčasným dôchodkom ľudí motivovala vysoká inflácia a legislatívne uvoľnené podmienky.
- Starnutie populácie: viac penzistov znamená automaticky vyššie náklady (+0,3 % HDP).
- Inflačný šok a valorizácia: hoci oneskorená, valorizácia ochránila dôchodky pred stratou kúpnej sily, čím však zároveň zvýšila celkové výdavky.
- Kompozičný efekt: novopriznané dôchodky sú podstatne vyššie ako tie, ktoré zanikajú.
Predčasné dôchodky ako fenomén rokov 2023 – 2024
Podľa RRZ nesystémové nastavenie valorizácie nových penzií spôsobilo, že mnohí poistenci využili možnosť predčasného odchodu. Dôchodky priznané o rok či dva skôr sa ukázali ako výhodnejšie, než čakať na riadny termín. Tento trend ešte podporila legislatíva, ktorá zjednodušila podmienky na predčasný dôchodok.
Fiškálna rada predpokladá, že výdavky na dôchodky sa v najbližších rokoch ustália na úrovni 9,5 % HDP.
Ďalší vývoj však bude závisieť od viacerých faktorov:
- Rast: starnutie populácie a návrat rodičovského dôchodku od roku 2026.
- Pokles: nižšia inflácia, utlmenie predčasných dôchodkov a väčší podiel príjmov z II. piliera.
Podľa odborníkov bude preto kľúčové, ako sa štátu podarí vybalansovať tieto protichodné vplyvy, aby dôchodkový systém ostal udržateľný.
