Vláda pri ozdravovaní verejných financií neplánuje siahať na dôchodky ani na základné sociálne dávky. Minister práce Erik Tomáš tvrdí, že úspory sa dajú nájsť aj bez škrtov, a to najmä lepším nastavením systému a kontrolou jeho zneužívania. Rezort zároveň pripravuje viacero zmien, ktoré majú sociálnu politiku priblížiť reálnym životným nákladom.
Aj napriek tlaku na konsolidáciu verejných financií štát podľa ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Erika Tomáša neplánuje zasahovať do kľúčových sociálnych istôt. Týka sa to dôchodkového systému, príspevkov v odkázanosti aj prorodinných dávok. Ako uviedol v relácii TASR TV, tieto oblasti majú zostať nedotknuté nielen v tomto, ale aj v nasledujúcom roku.
Rezort práce sa podľa neho riadi zásadou, že sociálne dávky majú slúžiť tým, ktorí ich skutočne potrebujú, a nemajú byť obeťou rozpočtových škrtov.
Úspory chce štát hľadať vo väčšom poriadku v systéme
Ministerstvo práce sa pri konsolidácii financií nechce vydať cestou rušenia alebo znižovania dávok. Namiesto toho sa zameriava na odhaľovanie zneužívania systému. Minister pripomenul, že už v minulom roku sa rezortu podarilo obmedziť fiktívne práceneschopnosti, ktoré štát stáli nemalé peniaze.
Od septembra minulého roka zároveň funguje projekt Práca namiesto dávok, ktorého cieľom je motivovať ľudí v hmotnej núdzi k návratu na trh práce.
Podstata projektu je jednoduchá. Ak človek, ktorý poberá dávku v hmotnej núdzi, dostane ponuku na primeranú prácu zodpovedajúcu jeho schopnostiam a vzdelaniu a bez vážneho dôvodu ju odmietne, štát mu môže dávku znížiť alebo úplne odobrať.
Podľa ministra ide o otázku spravodlivosti. Ak je niekto schopný pracovať, nemal by dlhodobo žiť z daní ľudí, ktorí si svoje povinnosti plnia. Zákon však pamätá aj na výnimky – napríklad pri zdravotných dôvodoch alebo nevhodných pracovných ponukách.
Minimálna mzda rastie, práca sa oplatí viac než dávky
Minister upozornil, že od tohto roka presiahla minimálna mzda hranicu 900 eur. Aj to je podľa neho dôvod, prečo je pre ľudí výhodnejšie pracovať, než spoliehať sa na dávky v hmotnej núdzi.
Projekt Práca namiesto dávok už podľa rezortu priniesol konkrétne výsledky. Prácu si vďaka nemu našlo viac ako 2 000 ľudí a približne v 200 prípadoch došlo k skráteniu alebo odobratiu dávok.
Hľadanie úspor v systéme považuje minister za prijateľnejšie riešenie než zasahovanie do 13. dôchodkov. Opiera sa pritom aj o výsledky prieskumu verejnej mienky, ktorý pre TASR realizovala agentúra AKO.
Z prieskumu vyplynulo, že so znížením 13. dôchodku by súhlasilo len približne 36 percent respondentov, zatiaľ čo takmer 60 percent ľudí by bolo proti. Podľa Tomáša to jasne ukazuje, že verejnosť si želá zachovanie tejto dávky v súčasnej podobe.
Rovnaká mzda pre ženy a mužov má ísť do parlamentu
Na januárovej schôdzi parlamentu chce ministerstvo presadiť legislatívnu zmenu, ktorá má zabezpečiť rovnaké odmeňovanie žien a mužov na rovnakých pracovných pozíciách. Ide o požiadavku Európskej komisie, ale aj o jednu z podmienok strany Hlas-SD pri zmene ústavy.
Za jednu z kľúčových priorít aktuálneho roka považuje minister prípravu nového životného minima. Súčasná suma podľa neho už dávno nezodpovedá reálnym životným nákladom.
Inštitút pre výskum práce a rodiny, ktorý spadá pod rezort práce, už vypracoval novú filozofiu výpočtu životného minima. Analýza je hotová a slúži ako základ pre prípravu konkrétnej legislatívy.
Ministerstvo práce zároveň pripravuje projekt rodinnej karty, ktorá by rodinám s deťmi umožnila čerpať zľavy na rôzne služby. Do budúcnosti rezort uvažuje aj o zavedení dôchodkových stropov pre vybrané profesie, najmä pre ľudí vykonávajúcich fyzicky náročnú prácu.
V súčasnosti je vek odchodu do dôchodku naviazaný na strednú dĺžku života, čo znamená jeho každoročné zvyšovanie približne o dva mesiace. Diskusia o výnimkách má podľa ministra reagovať na rozdielnu záťaž jednotlivých povolaní.
