Argumentujú aj tým, že umiestnenie v centre hlavného mesta môže pomôcť osloviť širšiu verejnosť, keďže ide o dobre dostupnú lokalitu s vysokou návštevnosťou. Zároveň uvádzajú, že suma 140-tisíc eur predstavuje iba časť celkového rozpočtu a projekt bude financovaný aj z ďalších zdrojov.
Napriek tomu rozhodnutie vyvolalo ostrú kritiku. Dôvodom je najmä fakt, že odborná komisia údajne pôvodne odporučila projekt nepodporiť. Rada fondu však napokon rozhodla inak a dotáciu schválila. Takýto postup síce pravidlá nevylučujú, no zmena odporúčania vyvolala otázky o tom, čo presne stálo za konečným rozhodnutím.
„Ministerstvo kultúry dalo 140 000 € na otvorenie kaviarne v nákupnom centre v centre Bratislavy. Peniaze pritom nedostali múzeá ani obce na rekonštrukciu kultúrnych domov a nedostal ich ani areál vo Východnej na opravu striech.
V ktorej krajine dá Fond na podporu umenia peniaze na zriadenie kaviarne v nákupnom centre v hlavnom meste, ale nedá ich múzeám? Jedine na Slovensku. Presne takto si ministerka kultúry Šimkovičová predstavuje kultúru, ako zriaďovanie kaviarní v centre Bratislavy, nakupovanie traktorov a podobné nezmysly. Je to absolútny výsmech všetkým ľuďom, ktorí v kultúre pracujú. Jednou z prvých vecí, ktoré bude musieť budúca vláda urobiť, bude po naštartovaní ekonomického rastu a boja proti korupcii aj nastavenie systematickej podpory pre rôzne druhy kultúry,“ píše poslankyňa Martina Bajo Holečková na sociálnej sieti.
Vo videu sa vyjadrila aj bývala slovenská ministerka kultúry Natália Milanová.
Zdroj: FB/Natália Milanová
Kontroverziu ešte viac prehĺbil fakt, že v rovnakej výzve neuspeli viaceré obce, ktoré žiadali o podstatne nižšie sumy na opravu kultúrnych zariadení. Napríklad obec Maňa chcela získať približne 50-tisíc eur na rekonštrukciu kultúrneho domu a vytvorenie bezbariérového prístupu do jeho priestorov. Podpora však projektu nebola schválená.
Podobne dopadla aj obec Chynorany, ktorá žiadala niečo vyše 67-tisíc eur na opravu budovy etnografického múzea a pamätnej izby venovanej básnikovi Valentín Beniak. Ani tento projekt sa medzi podporenými neobjavil. Práve kontrast medzi regionálnymi projektmi a novým priestorom v bratislavskom nákupnom centre sa stal jedným z hlavných argumentov kritikov.
Ďalším bodom diskusie je aj samotná povaha projektu. V podmienkach niektorých výziev fondu sa totiž uvádza, že finančná podpora by nemala smerovať do aktivít, ktoré spadajú do oblasti gastronómie alebo cestovného ruchu. Kritici preto upozorňujú, že projekt s kaviarenskou prevádzkou môže byť z pohľadu pravidiel sporný, aj keď jeho organizátori tvrdia, že ide predovšetkým o kultúrny a komunitný priestor.
Zdroj: FB/TruthHunter SK
Celý prípad zároveň zapadá do širšieho kontextu sporov, ktoré sa v posledných rokoch spájajú s fungovaním fondu. Jedným z najvýraznejších momentov bolo odvolanie jeho riaditeľa Róberta Špotáka v roku 2025. Ministerstvo vtedy argumentovalo potrebou zefektívniť fungovanie inštitúcie a uvoľniť prostriedky pre projekty z oblasti folklóru. Kritici však tvrdili, že týmto krokom došlo k zásahu do nezávislosti fondu a k oslabeniu odborného rozhodovania. Po jeho odvolaní sa vedenia fondu dočasne ujal František Kornaj. Jeho menovanie vyvolalo polemiku, keďže pozícia „dočasne povereného riaditeľa“ v tom čase nebola explicitne zakotvená v zákone o fonde. Situáciu sprevádzali aj odchody viacerých zamestnancov a členov odborných komisií, čo ešte viac posilnilo obavy časti kultúrnej obce o nezávislosť tejto inštitúcie.
K pochybnostiam prispeli aj ďalšie udalosti. V roku 2025 sa napríklad objavili informácie o žiadostiach o dotácie, ktoré mali byť doručené na fond ešte pred vyhlásením oficiálnej výzvy. Tieto dokumenty navyše obsahovali označenia programov, ktoré v tom čase neboli verejne známe. Objavili sa preto podozrenia, že niektoré projekty mohli mať k informáciám prístup skôr než ostatní uchádzači.
Ministerstvo kultúry však zdôrazňuje, že aktuálny prípad dotácie pre združenie Limetka prebehol v súlade s pravidlami a v štandardnom hodnotiacom procese. Rezort zároveň upozorňuje, že šírenie informácií naznačujúcich priamy politický zásah považuje za poškodzovanie svojej reputácie a zvažuje aj právne kroky.
Diskusia o dotácii tak opäť otvorila širšiu otázku transparentnosti a priorít pri podpore kultúry. Pre mnohých je kľúčovou otázkou to, či by mali verejné peniaze smerovať prednostne do veľkých projektov v hlavnom meste, alebo skôr do menších kultúrnych zariadení v regiónoch, ktoré často zápasia s nedostatkom financií na základnú údržbu.
Prípad projektu Lime Studio tak ukazuje, že každé rozhodnutie o rozdelení verejných prostriedkov môže rýchlo prerásť do politickej a spoločenskej debaty o tom, kto a akým spôsobom rozhoduje o budúcnosti kultúry na Slovensku.
