Udalosti 17. novembra 1989 zásadne zmenili smerovanie Slovenska aj celého vtedajšieho Československa. Násilný zásah proti povolenej študentskej demonštrácii v Prahe spustil sériu protestov, občianskych aktivít a politických rozhodnutí, ktoré v priebehu niekoľkých týždňov ukončili viac než štyri desaťročia komunistickej totality. Dnešné pripomienky výročia Nežnej revolúcie tak opäť zdôrazňujú hodnoty, ktoré si verejnosť začala tvrdo vydobýjať práve v novembri 1989.
Sviatok 17. novembra má dvojaký význam. Popri odkaze na Nežnú revolúciu si svet pripomína aj Medzinárodný deň študentstva, ktorý vznikol v reakcii na tragické udalosti z roku 1939.
Vtedy nacisti brutálne potlačili pražskú demonštráciu pri príležitosti výročia vzniku Československa. Počas zásahu zahynul pekár Václav Sedláček, študent Jan Opletal bol ťažko zranený a po niekoľkých dňoch zomrel. Jeho pohreb prerástol na celonárodný protest proti nacistickému režimu.
Nasledovalo masové zatýkanie – deväť študentov bolo popravených, viac ako tisíc deportovaných do koncentračných táborov a vysoké školy v Protektoráte Čechy a Morava boli zatvorené. V roku 1941 vyhlásila Medzinárodná študentská rada 17. november za sviatok študentstva.
Podľa historika Petra Jašeka bola Nežná revolúcia jedným z najzásadnejších momentov moderných slovenských dejín. Znamenala koniec normalizácie, otvorila cestu k demokratickým zmenám, pluralite názorov a neskôr aj k vzniku samostatnej Slovenskej republiky.
Slovensko si Deň boja za slobodu a demokraciu pripomína od roku 2001. V roku 2025 však sviatok po prvý raz prestal byť dňom pracovného pokoja, keďže bol zrušený v rámci konsolidačných opatrení.
Ako sa začal 17. november 1989
Zhromaždenie, ktoré študenti zorganizovali na počesť Opletala a obetí nacistického teroru, zapadalo do atmosféry rastúcich verejných protestov. Organizátori v pozvánke otvorene uviedli, že nejde iba o pietu – chceli sa aktívne prihlásiť k ideálom slobody a pravdy, ktoré boli podľa nich opäť ohrozené.
Demonštrácia sa začala na Albertove v areáli Karlovej univerzity. Odtiaľ sa študenti vydali na schválený pochod smerom na Vyšehrad, po trase pripomínajúcej udalosti z roku 1939. Po jeho ukončení sa však dav spontánne obrátil smerom do centra Prahy, k Národnému divadlu a na Národnú triedu.
Brutálny zásah bezpečnostných síl a reakcia verejnosti
Práve na Národnej triede narazili demonštranti na pripravené poriadkové jednotky. Zasahujúce sily účastníkov nielen zadržiavali, ale aj surovo bili. Zranených bolo takmer 600 ľudí.
K napätiu prispela fáma o smrti študenta Martina Šmída, ktorú šírili svedkovia po tom, čo videli ležať bezvládne telo. Až neskôr sa ukázalo, že šlo o príslušníka ŠtB Ludvíka Zifčáka, ktorý počas zásahu skolaboval.
Študenti a herci okamžite vstúpili do štrajku. Proti režimu sa začali ozývať ďalšie skupiny obyvateľstva.
Revolučné dni urýchlili vznik organizovaného odporu. V Bratislave vzniklo hnutie Verejnosť proti násiliu (VPN) a v Prahe Občanské fórum (OF).
Len niekoľko dní po zásahu, 24. novembra, odstúpil generálny tajomník KSČ Miloš Jakeš. V ten istý deň odvysielala Slovenská televízia historicky prvú diskusiu medzi študentmi a predstaviteľmi občianskych zhromaždení.
Protestná vlna vyvrcholila generálnym štrajkom 27. novembra 1989, do ktorého sa masovo zapojila verejnosť. O dva dni neskôr federálny parlament odstránil z ústavy články garantujúce vedúcu úlohu komunistickej strany.
Záverečné politické zmeny a príchod novej éry
Po intenzívnych rokovaniach medzi opozíciou a predstaviteľmi režimu sa 10. decembra 1989 zrodila Vláda národného porozumenia vedená Mariánom Čalfom. Prezident Gustáv Husák v ten deň abdikoval.
Krátko nato, 28. decembra, bol Alexander Dubček zvolený za predsedu Federálneho zhromaždenia.
Nasledujúci deň – 29. decembra 1989 – sa prezidentom Československa stal Václav Havel, symbol zmeny, ktorú si občania po týždňoch protestov a občianskeho odporu vybojovali.
