Na ceste do Rakúska, Poľska, Maďarska či ďalších európskych krajín nás dnes žiadna hraničná kontrola nezastaví. Vstupom do schengenského priestoru 21. decembra 2007 sme sa stali súčasťou jednej z najväčších zón voľného pohybu osôb na svete. Odvtedy môžeme cestovať, pracovať a žiť v ďalších členských štátoch bez pravidelných hraničných kontrol.
Schengenský priestor dnes zahŕňa desiatky krajín Európskej únie i ďalšie európske štáty ako Nórsko či Švajčiarsko. Zóna umožňuje pre svojich členov voľný pohyb osôb, tovaru, služieb a kapitálu. Na Slovensku je voľný pohyb viditeľný najmä v prihraničných regiónoch, kde každý deň prekračujú hranice tisíce ľudí. Bez zbytočného zdržania a kontrol cestujú za prácou, vzdelaním alebo na dovolenku.
Výhody pre občanov
Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Juraj Blanár (Smer-SD) považuje Schengen za jeden z najviditeľnejších a najhmatateľnejších benefitov európskej integrácie. Voľný pohyb osôb najviac (až 85%) oceňujú aj občania.
„Schengen znamená pre Slovensko slobodu pohybu, otvorenosť a prepojenosť s našimi susedmi aj Európou. Zrušenie kontrol na vnútorných hraniciach uľahčilo cestovanie, podporilo hospodársky rast, rozvoj cestovného ruchu a zlepšilo kvalitu života najmä v pohraničných regiónoch,“ zhodnotil Blanár prínos slovenského členstva v Schengene.
Schengen však nie je len praktický režim cestovania, ale aj nástroj, z ktorého benefitujú aj podnikatelia či študenti. Slováci dnes môžu bez víz a kontrol slobodne pracovať alebo študovať v 26 krajinách, čo výrazne zlepšilo mobilitu pracovnej sily. Odhady hovoria o tom, že viac než 200-tisíc občanov SR pracuje v iných členských štátoch EÚ a veľká časť z nich práve v schengenskom priestore.
Ekonomické výhody Schengenu
Slovensko patrí medzi najotvorenejšie ekonomiky Európskej únie. Hodnota vývozu tovarov a služieb dosahuje viac ako 90 % HDP, pričom vyše 80 % slovenského exportu smeruje do krajín EÚ, najmä do schengenského priestoru. Plynulý pohyb tovaru bez zdržania na hraniciach je kľúčový najmä pre automobilový a elektrotechnický priemysel, ktoré fungujú na princípe just-in-time dodávok.
Podľa odhadov Európskej komisie by trvalé obnovenie kontrol na vnútorných hraniciach EÚ zvýšilo náklady pre logistiku a dopravu o desiatky miliárd eur ročne. Pre Slovensko ako tranzitnú krajinu by to znamenalo výrazné spomalenie obchodu a zníženie konkurencieschopnosti.
“Schengenský priestor priniesol konkrétne ekonomické benefity najmä pohraničným regiónom – od rozvoja cestovného ruchu až po vznik nových pracovných príležitostí. Otvorené hranice pomohli vyrovnávať regionálne rozdiely,“ myslí si Blanár.
Výzvy a budúcnosť Schengenu
Slovensko sa aktívne zapája do diskusií o reforme a posilňovaní schengenského priestoru na úrovni Európskej únie, vrátane posilnenia ochrany vonkajších hraníc. Tá sa ukázala ako nedostatočná najmä počas migračnej krízy. V tejto súvislosti preto efektívne spolupracujeme s agentúrou Frontex.
„Je to živý systém, ktorý musí reagovať na nové bezpečnostné, migračné a spoločenské výzvy. Skúsenosti posledných rokov ukázali, že jeho fungovanie stojí na dôvere medzi štátmi a na efektívnej ochrane vonkajších hraníc,“ povedal o budúcich výzvach pre členské krajiny schengenského priestoru šéf rezortu diplomacie Juraj Blanár (Smer-SD).
Za dve dekády členstva Slovenska v Schengene zmenili náš každodenný život – od jednoduchých ciest za rodinou až po zlepšenie podmienok pre podnikanie a cezhraničnú spoluprácu. Otvorené hranice sú dnes prirodzenou súčasťou života miliónov ľudí a symbolom európskej integrácie.
