Ráno 26. decembra 2004 sa pre milióny ľudí pri brehoch Indického oceánu začalo ako bežný sviatočný deň. O 07:58 miestneho času však došlo k udalosti, ktorá sa natrvalo zapísala do dejín ľudstva.
Podmorské zemetrasenie pri západnom pobreží indonézskej Sumatry spustilo reťazec javov, ktorých výsledkom bola jedna z najsmrteľnejších prírodných katastrof všetkých čias. Tsunami zasiahlo pobrežia štrnástich krajín, pripravilo o život viac než 230-tisíc ľudí a milióny ďalších pripravilo o domovy. Píše o tom portál Bratislava deň.
Sekundy, ktoré uvoľnili obrovskú silu
Zemetrasenie dosiahlo magnitúdu 9,1 až 9,3 a patrí medzi tri najsilnejšie, aké boli kedy zaznamenané modernou seizmológiou. Jeho epicentrum sa nachádzalo približne 160 kilometrov západne od Sumatry, asi 30 kilometrov pod hladinou Indického oceánu. Kľúčovým momentom bol pohyb na zlomovej línii medzi Indickou a Barmanskou tektonickou doskou, kde sa po dlhom hromadení napätia morské dno prudko posunulo.
Na niektorých miestach sa podmorský reliéf nadvihol o 10 až 20 metrov. Tento náhly pohyb vytlačil obrovské množstvo vody a vytvoril vlny, ktoré sa začali šíriť oceánom všetkými smermi.
Zem sa pohla, deň sa skrátil
Samotné otrasy trvali nezvyčajne dlho – približne osem až desať minút, čo z nich robí jedny z najdlhších v zaznamenanej histórii. Energia uvoľnená pri zemetrasení sa prirovnáva k sile približne 23-tisíc atómových bômb zhodených na Hirošimu. Vedci zároveň zaznamenali aj merateľný vplyv na planétu: os Zeme sa nepatrne posunula a dĺžka dňa sa skrátila o 2,68 mikrosekundy.
Na otvorenom oceáne sa tsunami pohybovalo rýchlosťou až 800 kilometrov za hodinu. Po priblížení k pevnine sa vlna spomaľovala, no zároveň dramaticky rástla jej výška. V niektorých oblastiach dosiahli vlny 15 až 30 metrov, pričom najvyššie boli zaznamenané v Indonézii. Voda prenikla miestami niekoľko kilometrov do vnútrozemia a zmietla všetko, čo jej stálo v ceste.
Krajiny, ktoré niesli najťažšie následky
Najtragickejšia bilancia sa spája s Indonéziou. V provincii Aceh na severe Sumatry zahynulo viac než 167-tisíc ľudí a celé dediny prakticky zmizli z mapy. Blízkosť epicentra spôsobila, že škody boli extrémne a okamžité.
Srí Lanka prišla o viac než 35-tisíc obyvateľov, pričom vlna zasiahla celé južné a východné pobrežie. Mimoriadne tragickým symbolom sa stala nehoda vlaku známeho ako „Kráľovná mora“, kde zahynulo vyše 1 700 ľudí – ide o najväčšie železničné nešťastie zapríčinené prírodnou katastrofou.
V Indii tsunami najviac zasiahlo oblasti Tamilnádu, Andhra Pradesh a Andamanské a Nikobarské ostrovy. Počet obetí tam presiahol 12-tisíc. Thajsko utrpelo najmä v turistických lokalitách Phuket a Khao Lak, kde zahynulo približne 8-tisíc ľudí vrátane mnohých návštevníkov z Európy a Austrálie.
Vlny sa po niekoľkých hodinách dostali až na pobrežie východnej Afriky. V Somálsku, Tanzánii a Keni prišli o život stovky ľudí, čo ukázalo, aký obrovský priestor tsunami zasiahlo.
Inštinkt, ktorý zachraňoval životy
Zaujímavým fenoménom, ktorý si všimli záchranári aj vedci, bolo správanie zvierat. V oblastiach ako národný park Yala na Srí Lanke sa divo žijúce zvieratá ešte pred príchodom vlny presunuli do vyšších polôh. Následné zistenia naznačili, že takmer žiadne z nich neuhynuli, čo podporilo teóriu o ich schopnosti vnímať seizmické signály skôr než ľudia.
Keď sa objaví nádej uprostred trosiek
Katastrofa priniesla aj príbehy, ktoré obleteli svet. Jedným z najznámejších je osud dvojročného chlapca z Indonézie, ktorého vlna odplavila od rodiny. Po niekoľkých dňoch ho našli živého na pláži a neskôr sa znovu stretol s rodičmi. Médiá mu dali prezývku „Tsunami Baby“ a stal sa symbolom nádeje uprostred rozsiahlej tragédie.
Bezprecedentná solidarita sveta
Reakcia medzinárodného spoločenstva bola mimoriadna. Vlády, humanitárne organizácie aj jednotlivci poskytli pomoc v hodnote presahujúcej 14 miliárd amerických dolárov. Do zasiahnutých oblastí prišli tisíce záchranárov, lekárov a humanitárnych pracovníkov, ktorí sa podieľali na pátraní po preživších aj na obnove zničenej infraštruktúry.
Poučenie, ktoré zmenilo systémy varovania
V čase katastrofy neexistoval v Indickom oceáne žiadny systém včasného varovania pred tsunami, na rozdiel od Tichomoria. Práve tragédia z roku 2004 sa stala impulzom pre jeho vybudovanie. Regionálny varovný systém bol oficiálne spustený v roku 2006 a dnes sleduje seizmickú aktivitu, zmeny hladiny mora aj šírenie vĺn v celej oblasti.
Tsunami z decembra 2004 zostáva temným míľnikom moderných dejín. Pripomína, že aj v ére technológií zostáva ľudstvo zraniteľné voči sile prírody, no zároveň ukazuje, že z obrovského nešťastia môže vzísť silnejšia spolupráca, lepšia pripravenosť a väčšie povedomie o rizikách, ktorým čelíme.
