Odvážny plán, ako využiť zmrazené ruské aktíva na získanie 140 miliárd eur pre Ukrajinu, uviazol na rokovaniach lídrov EÚ.
Európska únia sa snaží nájsť spôsob, ako ďalej financovať Ukrajinu, keďže vojna s Ruskom sa naťahuje a jej náklady prudko rastú. Potreba konať je naliehavejšia než kedykoľvek predtým – najmä po tom, ako administratíva Donalda Trumpa dala jasne najavo, že bezpečnosť európskeho kontinentu si budú musieť zaplatiť Európania sami. Informoval portál Euronews.
V tejto situácii prišiel návrh, ktorý nemá v histórii obdobu: použiť zmrazené ruské aktíva na poskytnutie reparačnej pôžičky pre Ukrajinu vo výške 140 miliárd eur. Takáto suma by pokryla významnú časť vojenských a finančných potrieb Kyjeva v rokoch 2026 a 2027.
Ako sme sa sem dostali?
Hneď po začiatku ruskej invázie v roku 2022 Európska únia spolu so štátmi G7 uvalila na Moskvu rozsiahle sankcie. Jedným z ich pilierov bolo zmrazenie majetku Ruskej centrálnej banky, aby sa Kremeľ pripravil o zdroje na financovanie vojny.
V EÚ tak bolo zadržaných približne 210 miliárd eur, väčšina z nich na účtoch spoločnosti Euroclear v Bruseli. Tieto aktíva generujú pre Belgicko každoročne 2,5 až 3 miliardy eur mimoriadnych ziskov z úrokov – a práve tie sú teraz jadrom celej diskusie.
Minulý rok sa EÚ po dlhých debatách rozhodla tieto výnosy použiť na podporu Ukrajiny. Postupne sa zrodil plán na spoločnú pôžičku G7 v hodnote 45 miliárd eur, ktorá sa mala splácať práve z týchto mimoriadnych ziskov.
Keďže Rusko odmieta rokovať o mieri, EÚ si uvedomila, že tento mechanizmus čoskoro nebude stačiť. Preto sa zrodila myšlienka omnoho väčšej reparačnej pôžičky.
Prečo je problémom Belgicko?
Belgicko, kde sídli Euroclear, sa ocitlo v centre pozornosti. Má totiž s Ruskom platnú dohodu o ochrane investícií, ktorá umožňuje Moskve napadnúť podobné kroky na medzinárodných arbitrážach.
Belgická vláda sa obáva, že ak by peniaze opustili účty Euroclearu, Rusko by okamžite podalo žaloby o náhradu škody a spustilo sériu súdnych konaní v hodnote desiatok miliárd eur.
Premiér Bart De Wever preto požaduje, aby riziká znášali všetky členské štáty spoločne a aby mali Belgicko a jeho finančný systém „železné záruky“.
„Ak sa niečo pokazí, nechcem, aby Belgicko muselo zo dňa na deň zaplatiť 140 miliárd eur,“ povedal po summite EÚ. „Každý, kto tento plán naozaj podporuje, musí byť pripravený niesť svoj diel zodpovednosti.“
Jeho slová sa však podľa diplomatov nestretli s „vlnou nadšenia“.
Ako reagujú ostatné krajiny?
Väčšina štátov EÚ má pre belgické obavy pochopenie. Nemecký kancelár Friedrich Merz vyhlásil: „Použil by som rovnaké argumenty, keby aktíva boli v Nemecku. Dnes sme urobili krok vpred, ktorý netreba podceňovať.“
Aj holandský premiér Dick Schoof zdôraznil, že riziko musia niesť všetky štáty spoločne. Maďarsko už však dalo jasne najavo, že sa do mechanizmu nezapojí.
Niektorí diplomati naznačujú, že Belgicko svoje postoje možno preháňa aj z vnútropolitických dôvodov. De Wever vedie ťažké rozpočtové rokovania a tvrdý postoj voči Bruselu mu doma politicky prospieva.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron po summite zdôraznil, že diskusia návrh „nepochovala“, len ukázala potrebu technických úprav. Komisia teraz musí doladiť detaily a pripraviť novú verziu plánu do decembra – čo bude rozhodujúci moment pre celý projekt.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj zároveň lídrom odkázal, že krajina potrebuje peniaze už začiatkom roka 2026. „Neviem, či to bude možné,“ priznal Macron. „Nie všetko závisí od nás. Je to politické rozhodnutie.“
