Niektoré druhy netopierov majú na tele štetiny, ktoré vyžarujú ultrafialové žiarenie, čo im môže slúžiť na komunikáciu, uvádza štúdia zverejnená začiatkom augusta, píše TASR.
Tím vedcov z Mexika a USA vedený Fernandom Gual-Suárezom skúmal netopiere v okolí hlavného mesta Mexiko. Výsledky výskumu zverejnili 9. augusta vo vedeckom žurnále Mammalian Biology.
Vedci odchytili 24 netopierov druhu Tadarida guánová (Tadarida brasiliensis) na dvoch rôznych hniezdiskách v okolí mesta Mexiko, následne ich vyfotografovali v bielom a ultrafialovom svetle a porovnali výsledky.
Všetkých 24 netopierov malo na prvom a piatom prste horných končatín štetiny, ktoré svietili v ultrafialovom spektre azúrovou farbou. Chlpy s rovnakými vlastnosťami, ale dlhšie, našli aj na prstoch dolných končatín a na okraji zadnej lietacej blany (uropatágiua). Táto blana je u tadaríd guánových zaujímavá tým, že nie je spojená s chvostom, ako býva u netopierov zvykom.
Ďalšieho netopiera tohto druhu sa vedcom podarilo náhodne chytiť v mexickom štáte Coahuila, približne 700 kilometrov od mesta Mexiko, kde sa potvrdila prítomnosť bioluminiscenčných chĺpkov.
Výskumníci tiež skúmali prítomnosť bioluminiscencie u exponátov uchovávaných v múzeách, ale výsledky boli nejednoznačné.
Bioluminiscencia je chemické svetielkovanie, pri ktorom živé organizmy vyžarujú svetlo ako vedľajší produkt chemickej reakcie. Tento jav je známy u svätojánskych mušiek, rôznych húb, planktónu a niektorých hlbokomorských rýb.
Vedci tiež skúmali štyri jedince netopiera jaskynného (Myotis velifer) odchytené na jednom z hniezdísk tadaríd guánových. Ani u týchto netopierov sa bioluminiscenčné chĺpky nepotvrdili.
Tadarida guánová je prvým druhom netopiera z čeľade tadaridovité, u ktorého bola popísaná bioluminiscencia. Jej presný účel zatiaľ zostáva záhadou, ale jedným z možných vysvetlení je, že môže slúžiť na komunikáciu medzi príslušníkmi rovnakého druhu, dodávajú vedci.
