Nikaragua skonfiškovala majetok 222 zástupcov opozície, ktorých poslala do exilu

WA 17 archív Managua - Na archívnej snímke z 30. apríla 2018 podporovate¾ drží transparent s podobizòou nikaragujského prezidenta Daniela Ortegu v nikaragujskej metropole Managua. Nikaragujská vláda skonfiškovala majetok 222 predstavite¾ov opozície, ktorí boli vo februári nútení odís do exilu po tom, ako ich režim prezidenta Daniela Ortegu dal uväzni. O piatkovom (9. júna 2023) oznámení nikaragujskej vlády informovala agentúra AP. Pred Ortegovým znovuzvolením v novembri 2021 nikaragujské orgány zatkli sedem potenciálnych opozièných prezidentských kandidátov, aby mu takto "vyèistili" terén. Vláda okrem toho zakázala èinnos stoviek mimovládnych skupín, ktoré Ortega obvinil z prijímania finanèných darov zo zahranièia a z ich využívania na destabilizáciu jeho vlády. FOTO TASR/AP FILE - A banner emblazoned with an image of Nicaragua's President Daniel Ortega is waved by a supporter in Managua, Nicaragua, April 30, 2018. The government of Nicaragua announced Friday, June 9, 2023, it has confiscated properties belonging to 222 opposition figures who were forced into exile in February after being imprisoned by the regime of President Daniel Ortega.(AP Photo/Alfredo Zuniga, File)
Reklama
Zdroj foto: TASR

Nikaragujská vláda skonfiškovala majetok 222 predstaviteľov opozície, ktorí boli vo februári nútení odísť do exilu po tom, ako ich režim prezidenta Daniela Ortegu dal uväzniť. O piatkovom oznámení nikaragujskej vlády informovala agentúra AP.

Medzi tými, ktorých 9. februára odviedli z väzenia a prinútili nastúpiť na palubu lietadla smerujúceho do Spojených štátov, bolo sedem bývalých kandidátov na prezidenta, právnici, aktivisti za ľudské práva, novinári a bývalí členovia sandinistického partizánskeho hnutia.

Justičné orgány vtedy deklarovali, že opoziční predstavitelia boli vyhlásení za „zradcov vlasti“ a zároveň boli zbavení občianstva. Ide o opatrenia, ktoré boli kritizované a označené de facto za vyhnanstvo, čo je v rozpore s medzinárodnými normami.

Vo vládnom vyhlásení sa uvádza, že disidenti stratili práva na svoje nehnuteľnosti a akékoľvek podiely v spoločnostiach v Nicakargue, pretože boli odsúdení za „spáchanie činov proti suverenite, nezávislosti a sebaurčeniu národa“.

Súdne procesy s predstaviteľmi opozície sa často konali v zrýchlenom konaní. Ich dejiskom boli často väznice. Nikaragujská sociologička a politická aktivistka Tamara Dávilová, ktorá vo februári bola jednou z 222 exilových opozičných aktivistov, v reakcii na konanie vlády uviedla, že konfiškácia „je úplne nezákonná z akéhokoľvek hľadiska“.

„Z politického hľadiska to len dokazuje, že režim upadá a musí sa uchýliť k lúpeži, aby ukázal svoju silu,“ povedala. Od roku 2018, keď nikaragujské bezpečnostné sily násilne potlačili masové protivládne protesty, utiekli do exilu tisíce ľudí.

Ortega tvrdí, že tieto protesty boli pokusom o štátny prevrat s podporou zo zahraničia. Cieľom bolo – podľa Ortegu – jeho zvrhnutie a uvalenie sankcií na členov jeho rodiny a vlády.

Pred Ortegovým znovuzvolením v novembri 2021 nikaragujské orgány zatkli sedem potenciálnych opozičných prezidentských kandidátov, aby mu takto „vyčistili“ terén. Vláda okrem toho zakázala činnosť stoviek mimovládnych skupín, ktoré Ortega obvinil z prijímania finančných darov zo zahraničia a z ich využívania na destabilizáciu jeho vlády.

Kým Španielsko ponúklo 222 exulantom svoje občianstvo, Spojené štáty poskytli Nikaragujčanom dvojročnú dočasnú ochranu.

Reklama
Ďakujeme, že nás čítate.

Ak máte zaujímavé nápady na témy, o ktorých by sme mohli písať alebo ste našli v článku chyby, neváhajte nás kontaktovať na [javascript protected email address]

Ficova IV. vláda

Zobraziť viac

Zo zahraničia

Zobraziť viac

Z domova

Zobraziť viac

Kultúra a showbiznis

Zobraziť viac

Ekonomika a biznis

Zobraziť viac

Šport

Zobraziť viac

TV Spark (VIDEO)

Zobraziť viac
Najčítanejšie v kategórii Zo zahraničia