Výživová poradkyňa Zuzana Líšková si v priebehu svojich 20-ročných skúseností prešla všeličím a známa je predovšetkým tým, že odmieta drastické hladovky, diéty a radikálne štýly stravovania. Inšpirácie a nápady čerpá aj z vlastnej premeny, ktorá udržuje jej telo v rovnováhe, dodáva jej energiu a hlavne ju učí milovať jedlo, ktoré poháňa celý metabolizmus.
V súčasnosti pracuje vo výživovom centre Nutriplan v Bratislave a nie vždy je to len o úprave hmotnosti, nezdravým a nesprávnym stravovaním sa totiž klienti oberajú aj o energiu a kvalitný spánok a dlhodobo sa tento štýl stravovania môže vrátiť v podobe alergií a intolerancií.
Z pohľadu nutričnej koučky, ako by ste ohodnotili stravovanie Slovákov? Na čom si dávame záležať a čo naopak zanedbávame?
Podľa môjho názoru sa Slováci nestravujú najzdravšie. V našej strave prevláda kombinácia cukor a tuk. Vidíme to aj na našich národných jedlách, ako sú bryndzové halušky, pirohy, sladké buchty, šúľance, koláče a podobne. Konzumujeme veľa vyprážaných jedál a rôzneho pečiva. K tomu sa navyše pridáva pravidelná konzumácia alkoholu, v čom taktiež ako krajina vynikáme. Chýba nám v strave výživa, minerály, vitamíny a omega 3 mastné kyseliny. Trpíme prevahou omega 6 a 9, čo má za následok metabolické poruchy.
S čím sa na vás Slovenky a Slováci obracajú v súčasnosti najčastejšie?
Najčastejším problémom, s ktorým ma Slováci vyhľadávajú, je nadváha a obezita. Potrebujú zredukovať hmotnosť. Dôvodom býva estetická stránka a častokrát zdravotné komplikácie.
Čo by ste označili za najvypuklejšie problémy v stravovaní Slovákov?
Emočné jedenie, tráviace diagnózy, intolerancie. Tradičná slovenská strava je múčna, s vysokým obsahom nasýtených tukov a plná cukru. V minulosti sa však ľudia veľa hýbali a manuálne pracovali. Doba sa zmenila, postupne sa hýbeme menej a menej, ale strava sa radikálne nezmenila. Navyše konzumujeme množstvo ultra spracovaných potravín. Prirodzeným dôsledkom je vysoký výskyt metabolických ochorení a tráviacich diagnóz. Sú to poruchy z prebytku, vysokej konzumácie jedál a poklesu pohybu.
Vegetariánstvo, vegánstvo, flexitariánstvo… Je nejaký typ stravovania, ktorý vy osobne preferujete?
Ja som zástancom vyváženého stravovania. Každý tanier obsahuje všetky makroživiny, tuky, bielkoviny aj sacharidy. Zaraďujem aj rastlinné aj živočíšne zdroje živín vo vyváženom pomere. Zameriavam sa na pestrosť denného taniera a týždňového príjmu živín. Keď si dám jeden deň niečoho viac, druhý deň sa to snažím vyvážiť. Pracujem s jedlom tak, aby som počas týždňa kompenzovala môj príjem. Stravujem sa čo najpestrejšie a farebnejšie, aby som telu dodala čo najväčšiu škálu vitamínov a minerálov. Chcem, aby bolo moje telo vyživené a nie iba štíhle. Nie som zástancom štýlov stravovania s obmedzením určitých živín.
Pred časom zomrela ruská influencerka, frutariánka Zhanna Samsonová. Možno frutariánstvo označiť za vyslovene nebezpečné?
Bohužiaľ, sú aj prípady úmrtia ako následok jednotvárneho príjmu živín a výrazných deficitov dôležitých zložiek výživy. Jedna vec je presvedčenie a druhá vec je zdravie. Naše telo je chemická továreň, neustále v ňom prebiehajú chemické reakcie, na ktoré potrebujeme obrovskú škálu živín a informácií. Ak telu vytvoríme dlhodobý deficit, celý systém sa začne rúcať.
Čoraz častejšie sa hovorí o udržateľnom stravovaní. O čo ide?
Som veľmi rada, že udržateľné stravovanie sa stalo trendom. Vyčerpávanie prírodných zdrojov má negatívne dôsledky vo všetkých aspektoch. Každý z nás by mal začať od seba. Premyslieť si, čo naozaj potrebuje a skonzumuje, kupovať lokálne a sezónne výrobky a potraviny spracovať s čo najmenším odpadom. Ľudia sa nezmenia zo dňa na deň, ale malé kroky v celkovom meradle sú obrovská zmena. Stačí začať a pomaly meniť prístup k stravovaniu a zaobchádzaniu s potravinami.
Môže si každý dovoliť udržateľnú stravu?
Určite áno. Ja vidím udržateľné stravovanie aj ako spôsob šetrenia. Neznamená to pre mňa nakupovanie drahých potravín, ale skôr ekonomické a rozumné nakupovanie. Keď nakupujem menej, môžem si dovoliť za tie isté peniažky kúpiť aj väčšiu kvalitu. Okrem toho, sezónne potraviny sú zväčša cenovo výhodnejšie. Ideálne je eliminovať nákup ultra spracovaných potravín a zamerať sa na prirodzené zdroje a prípravu vlastnej stravy z kvalitných potravín.
Aký udržateľný recept by ste poradili?
Karfiolové kari s cícerom a tofu
Ingrediencie:
- 220 g cícer varený
- 100 g tofu natural
- 300 g karfiol
- 2 strúčiky cesnaku
- 1 ks cibuľa (môže byť šalotka)
- 1 PL paradajkový pretlak
- 2 dcl kokosové mlieko
- 2 ČL kari korenie
- 1 ČL zázvor (ľubovoľné)
- olivový olej
- soľ
- čierne korenie
- čerstvé chilli
Postup:
Tofu pokrájame na kocky a opečieme na panvici s 2 PL olivového oleja dozlata. Tofu odložíme a v tej istej panvici opečieme nadrobno pokrájanú cibuľu, cesnak a zázvor. Pridáme paradajkový pretlak, na ružičky pokrájaný karfiol a 1 dcl vody. Dusíme 10 minút. Prilejeme kokosové mlieko, kari korenie a cca 1 ČL soli. Krátko povaríme, kokosové mlieko a voda sa zredukuje. Do hotovej omáčky pridáme varený cícer a opečené tofu. Všetko spolu premiešame, môžeme pridať nastrúhaný zázvor alebo chilli (ľubovoľné), 5 minút ešte varíme a odstavíme. Hotové jedlo poprášime čiernym korením a ak máme radi aj čerstvým koriandrom.
Mali by ste recept aj na udržateľné raňajky?
Pšenová kaša s chia a ovocím
Ingrediencie:
- 80 g pšeno
- 20 g chia semienka
- 600 ml sójové mlieko
- 1 PL med
- 1/2 ČL škorica
- ľubovoľné ovocie (napríklad maliny)
Postup:
Pšeno dobre prepláchneme vodou. Do hrnca nalejeme 500 ml mlieka a pridáme pšeno a chia semienka. Varíme 15 minút na miernom ohni do zmäknutia. Po uvarení prilejeme 100 ml mlieka a necháme odstáť. Do hotovej kaše primiešame med a škoricu. Podávame s ľubovoľným ovocím.
