Rodičovský štýl výchovy môže ovplyvniť všetko – od sebavedomia dieťaťa až po jeho študijný úspech. „Málokto si uvedomuje, že ako so svojim dieťaťom komunikuje, ako ho ukázňuje, tak tým ovplyvňuje jeho život nielen v detstve, dospievaní, ale aj v dospelosti,“ vysvetľuje psychiatrička Janet Taylorová.
Vedci rozlišujú štyri hlavné typy rodičovských štýlov: autoritársky, tolerantný, autoritatívny, nezúčastnený, píše portál novinky.cz. Zaujíma vás, aký rodič ste vy? Prípadne ktorý zo štýlov výchovy je pre dieťa najvhodnejší? Pravdou je, že neexistuje jediný správny spôsob rodičovstva, dôležité je, aby vaše dieťa vnímalo veľa lásky, malo nastavené mantinely a cítilo sa vedľa vás v bezpečí.
Autoritárske rodičovstvo
Rodičia, ktorí vychovávajú deti v tomto duchu, sú presvedčení o tom, že deti by mali byť videné, nie počuté. Nepovažujú pocity svojho dieťaťa za dôležité, často na otázku „Prečo?“ odpovedajú: „Pretože som to povedal.“
Keď sú deti vychovávané autoritárskymi rodičmi, chovajú sa doma skvele, pretože sa boja postihu, ale keď sú so spolužiakmi alebo priateľmi, môžu sa búriť. Deti autoritárskych rodičov bojujú so sociálnymi zručnosťami, nie sú rozhodné, nevedia samostatne myslieť. Majú nízke sebavedomie, neodhadnú charakter iných.
Hnev umne skrývajú, takže nikto nikdy nevie, čo si naozaj myslí. Bývajú nepriateľské a podľa odborníkov sú aj náchylné na užívanie návykových látok aj depresiám.
Tolerantné rodičovstvo
Rodičia, ktorí vychovávajú svoje deti týmto štýlom, síce stanovujú pravidlá, ale netrvajú na ich dodržiavaní. Nekorigujú správanie svojich detí, sú presvedčení o tom, že najviac sa dieťa naučí tým, že mu do života budú čo najmenej zasahovať. Deti takýchto rodičov si môžu robiť, čo chcú.
Deti tolerantných rodičov majú v domácnosti vysoké postavenie, a preto sú zvyknuté dostať to, čo chcú. Môžu vykazovať viac problémov so správaním, pretože si nevážia autority a pravidiel. Nevedia preberať zodpovednosť za svoje činy, majú problémy s rozhodovaním, sú impulzívne a agresívne. Nevedia byť samostatné, bojujú s úzkosťami a depresiami, rady diskutujú o všetkom.
Deti, ktoré sú vychovávané tolerantne, sa často chovajú povýšene, egocentricky a sebecky. Tieto deti tiež nemusia vynaložiť úsilie do štúdia alebo neskôr do zamestnania, sú presvedčené o tom, že to vždy nejako dopadne. Navyše nie sú z domova vedené k tomu, že úsilie je k dobrému výsledku potrebné.
Autoritatívne rodičovstvo
Takíto rodičia vynakladajú veľké úsilie na vytvorenie a udržanie pozitívneho vzťahu so svojím dieťaťom. Neustále vysvetľujú dôvody pravidiel, vyvodzujú z nich dôsledky, trvajú na dodržiavaní hraníc, ale stále berú do úvahy pocity svojho dieťaťa. Pozitívna disciplína je pre nich nevyhnutným výchovným prostriedkom.
Deti vychovávané týmto štýlom majú tendenciu byť šťastné, sebavedomé a úspešné. Je tiež pravdepodobnejšie, že budú robiť správne rozhodnutia a vyhodnocovať bezpečnostné riziká. Autoritatívne rodičovstvo je spojené so študijnými úspechmi, zvýšenou sebaúctou a odolnosťou. Takto vychovávané deti majú blízke vzťahy s rodičmi, sú rešpektujúce a zodpovedné.
Majú vysokú sebaúctu, vedia vyjadriť svoje emócie a neskrývajú ich. Deťom, ktoré sú autoritatívne vychovávané, možno dôverovať, že samy urobia správne rozhodnutie. Často si na seba kladú vysoké očakávania. Tieto deti môžu mať aj dobré študijné a sociálne výsledky a je menej pravdepodobné, že budú zneužívať drogy alebo alkohol.
Neangažované rodičovstvo
Rodičia, ktorí vychovávajú svoje dieťa týmto štýlom, sa nepýtajú na školu, domáce úlohy ani jeho záujmy. Netušia, kde a s kým trávia voľný čas. Nemajú spoločné záľuby, pravidlá ani očakávania. Nezúčastnení rodičia v podstate ignorujú svojich potomkov, ktorým sa dostáva len malého vedenia, starostlivosti a rodičovskej pozornosti.
Bez akéhokoľvek vedenia, štruktúry alebo zapojenia deti zanedbávajúcich rodičov často konajú. Majú najhoršie výsledky a je pravdepodobnejšie, že sa u nich vyskytne užívanie návykových látok, odbojnosť, delikvencia, budú oplývať nižšou kognitívnou a emočnou empatiou.
Zároveň nemávajú vysokú sebaúctu. Deti nezapojených rodičov sa môžu napríklad dostať do problémov v škole alebo so zákonom. Okrem toho môžu váhať s vytváraním väzieb s ostatnými ľuďmi a prejavovať depresie. Študijné výsledky a sociálne kompetencie často trpia.
