Slabikotvorné spoluhlásky sú špecifické hlásky, ktoré v slovenčine dokážu vytvárať slabiku bez toho, aby boli súčasťou spojenia so samohláskou. Táto schopnosť ich odlišuje od bežných spoluhlások, ktoré sa samostatne v slabičnej role nevyskytujú.
Ktoré spoluhlásky sú slabikotvorné?
V slovenčine môžu byť slabikotvornými len niektoré sonórne (zvukovo bohaté) spoluhlásky. Ide o l, ľ, r a ich mäkké podoby. Ich slabikotvornosť je však závislá od konkrétneho jazykového kontextu. Slabikotvorné spoluhlásky sa nachádzajú v slove v pozícii, kde nie je prítomná samohláska. Napríklad:
- vlk, krk, trh
- štrk, prst, hrdlo
Tu spoluhlásky l a r preberajú funkciu jadra slabiky, ktorú by inak zastávala samohláska.
Príklady:
Slabikotvorné spoluhlásky sa často objavujú v slovách jednoslabičných alebo v prípadoch, keď je jazyk prirodzene „úsporný“ pri vyslovovaní.
- vlk – spoluhláska l tvorí jadro slabiky.
- trn – jadro slabiky je spoluhláska r.
Slabikotvorné r
R je v slovenčine často slabikotvorné v jednoslabičných slovách alebo v strede slov, kde nie je prítomná samohláska.
- Jednoslabičné slová:
- krk
- vlk
- trh
- mrk
- Slová s viac slabikami:
- prst
- štrk
- hrdlo
- vrták
V prípade slov ako štrnásť alebo štvrtok sa slabikotvorné r objavuje aj medzi viacerými spoluhláskami, čím vzniká akusticky zaujímavý zvuk.
Slabikotvorné l
L sa stáva slabikotvorným v podobných prípadoch ako r, najmä keď je samohláska vynechaná:
- Jednoslabičné slová:
- vlk
- pln
- mlk
- Slová s viac slabikami:
- vlčie
- tlkot
- pltník
Slabikotvorné ľ
Mäkčené ľ môže byť slabikotvorné najmä v niektorých regionálnych dialektoch alebo v básnickom štýle. V štandardnej slovenčine je však menej časté ako l a r.
- Príklady:
- ľk (v nárečí: ľkať)
- ľknutie
