V upravenej verzii štátnej hymny zazneli aj fujary. Konkrétne ide o fujary zo stredného Slovenska, o ktoré sa postaral šesťčlenný tím hudobníkov pod vedením Alexandra Králika. Ten teraz prezradil zaujímavé detaily zo zákulisia ich nahrávania.
Ako informuje portál Plus jeden deň, fujara je unikátny hudobný nástroj, ktorý je typický pre Slovensko. Práve z toho dôvodu sa dotal aj do novej verzie štátnej hymny. Alexander Králik, uznávaný výrobca fujár zo Zvolena, na nahrávanie zostavil šesťčlenný tím, ktorý sa skladal prevažne z jeho bývalých žiakov. „Oskar Rózsa ma oslovil s tým, že by chcel do záveru hymny zakomponovať fujaru. Bolo to pre mňa prekvapenie, ale hneď som súhlasil,“ prezradil.
Doplnil, že finálne nahrávky vznikli 20. novembra 2024 v evanjelickom kostole v Banskej Štiavnici. Dodal, že najskôr mali nahrávať v Banskej Bystrici, no na poslednú chvíľu to nebolo možné. „Dali sme dokopy chalanov, pripravili sa a nahrali sme záverečné tóny. Fujary, ktoré sme použili, boli aj z mojej dielne. V závere hymny znejú z fujár tóny G, H a D, ktoré sú v záverečnom G durovom akorde,” vysvetľuje Králik a dodáva, že celé nahrávanie trvalo asi hodinu.
Aká bola spolupráca s Rózsom?
Fujarista priznal, že spolupráca s Oskarom Rószom bola bezproblémová a profesionálna. „Oskar je profesionál, ale ani my nie sme amatéri. Vieme si zastať to svoje,“ hovorí.
Hymna bola zmixovaná vo Viedni, no v úvahách bolo aj londýnske štúdio Abbey Road
Hudobník Rósza v dokumente o vzniku hymny priblížil, že mu “prišlo vnuknutie nápadu s fujarovou časťou odniekiaľ zhora. Hľadal som, ako tam dostať niečo, čo máme iba my. Prvé, čo človeku napadne, je fujara,“ potvrdil. Nová verzia hymny bola zmixovaná vo Viedni, ale medzi možnosťami sa objavila aj Praha a londýnske štúdio Abbey Road, kde nahrávali Beatles, ale aj Žbirka.
Na čo sa použili peniaze?
„Prenájom štúdia len na samotnú mixáž je nesmierne drahý. Ľudia si neuvedomujú, aké náklady takéto projekty zahŕňajú,“ vysvetľuje Králik. Fujarista sa vyjadril aj k tomu, že mnohí Rószovi vyčítali to, že za spracovanie novej hymny dostal takmer 50-tisíc eur. Vysvetľuje, že len málokto si vie predstaviť, čo všetko tieto peniaze pokryli. Daná čiastka mala totiž pokryť prenájom priestorov, honoráre hudobníkov, cestovné a samotné mixovanie v zahraničí.
Reakcie na pridanie fujary
Králik sa vyjadril i k rôznym názorom na pridanie fujary do hymny. „Pýtali sa prečo práve fujara. Prečo nie husle, gajdy alebo iný nástroj,“ hovorí. Podľa jeho slov niektorí nepochopili, že fujara je jedinečná pre Slovensko a je rád, že si ju Oskar Rósza vybral.
Podľa autorov nová verzia zdôrazňuje jedinečnosť slovenského kultúrneho dedičstva. „Som hrdý, že som sa mohol spolu s mojimi priateľmi podieľať na niečom tak výnimočnom.“
Fujary ako z relácie Farma?
Časť kritikov sa zhodla, že fujary na konci hymny nápadne pripomínajú znelku úspešnej televíznej relácie Farma. „Fujary v znelke Farmy sú podľa mňa syntetizované, nie autentické. Možno to niekomu príde podobné, ale hymna je úplne iná – ide o skutočnú, živú hudbu,“ dodal.
Králik sa vyjadril i k českému skladateľovi Varhanovi Orchestrovičovi Bauerovi, ktorý vytvoril vlastnú verziu hymny. Podľa fujaristu však ide paškvil a jeho verzia je preplnená nástrojmi. Zároveň dodal, že dedinská dychovka by to zahrala lepšie.
Traja z fujaristov, ktorí sa zúčastnili nahrávania, sa objavili aj na novoročnom koncerte Slovenskej filharmónie v bratislavskej Redute.
