Meno Jana Palacha sa nezmazateľne zapísalo do povedomia azda každému. Na jeho tichý, ale doslova ohlušujúci protest nemožno zabudnúť. V odpore proti politickej situácii a v boji za slobodu sa upálil priamo na Václavskom námestí v Prahe. O tri dni neskôr, 19. januára 1969, zomrel v nemocnici.
Dňa 16. januára 1969 okolo 11.00 hod. sa Jan Palach vydal zo Spořilovských internátov smerom do centra Prahy. Cestou si kúpil dve plastové nádoby a v Opletalovej ulici ich nechal naplniť benzínom. Krátko pred pol treťou prišiel ku fontáne pod Národným múzeom na Václavskom námestí, píše portál Blesk.cz.
Svedkovia ho hasili kabátmi
Nestrácal čas – podľa portálu JanPalach.cz si vyzliekol kabát, z aktovky vytiahol fľašu s nápisom Ether, otvoril ju nožom a čuchol k nej. Potom všetko odložil, z oboch nádob vylial benzín a škrtol zápalkou. Preskočil zábradlie, prebehol cez hornú časť námestia a padol na zem uprostred cesty. Tu ho svedkovia uhasili svojimi kabátmi.
Palach skončil vo Fakultnej nemocnici Královské Vinohrady na Legerovej ulici. Utrpel popáleniny 2. a 3. stupňa na 85 % tela. „Keď som ho videl prvýkrát, bol celý popálený. Zdravé mal len chodidlá,“ povedala pre denník zdravotná sestra Liana Hanusová, ktorá v tom čase slúžila.
Z výpovedí slúžiacich sestier a lekárov a vďaka rozhovoru, ktorý s pomocou kameramana Československej televízie Vladimíra Tůmu viedla psychiatrička Zdenka Kmuníčková, vieme, že Palach bol pri vedomí, komunikoval a zaujímal sa o dianie za múrmi nemocnice.
Kmuníčková si dodnes myslí, že Palach sa jej zveril preto, lebo v tom čase pôsobila veľmi mlado a on si myslel, že má pri sebe niekoho 16-ročného. Zrak mu vtedy veľmi neslúžil, mal ho poškodený popáleninami. Celkovo bol v hroznom stave, ale stále dúfal, že nemocnicu opustí. „Celé tie dva dni bol presvedčený, že prežije. Až na tretí deň som vycítil, že už vie, že neprežije,“ povedala lekárka pre Blesk.cz.
Občas upadal do bezvedomia
Záznam hovoru však prezrádza, ako zle na tom bol. Jeho hlas je tichý a chrapľavý, pravdepodobne mal spálené priedušky. Aj jeho pery boli popálené, keď mu plamene zasiahli tvár. Palach na nahrávke hovoril aj o tom, že rany boli dosť bolestivé. Pri popáleninách 2. stupňa je to pochopiteľné, ale popáleniny 3. stupňa idú tak hlboko, že spôsobujú odumieranie nervových vlákien a postihnutý už z nich necíti bolesť.
Podľa lekárskych správ boli Palachovi podané sedatíva. Konkrétne Seduxen zo skupiny diazepamov, ktoré utlmujú centrálny nervový systém. Jeho stav lekári od začiatku označovali za terminálny, s niekoľkými malými zlepšeniami. Do večera 18. januára sa jeho stav zhoršoval, občas upadal do bezvedomia a pomaly sa zmieroval s nevyhnutným.
Ráno 19. januára bol jeho zdravotný stav taký zlý, že lekári nemohli urobiť viac, než tlmiť jeho bolesti liekmi proti bolesti. „Zo svojej zatemnenej mysle vyslovil prosbu: chce svoju mamu,“ vypovedal lekár.
Podľa lekárskych článkov je hlavnou príčinou smrti ťažko popálených osôb sepsa, teda otrava krvi. Koža je najdôležitejšou obranou proti patogénom. Otvorené popáleniny sa stávajú vstupnou bránou pre kvapôčkové infekcie alebo plesne a iné. Ďalšími príčinami smrti môže byť zlyhanie dýchania, šok alebo problémy spôsobené nedostatkom kyslíka v mozgu.
V pitevnej správe Jana Palacha bol ako bezprostredná príčina smrti uvedený rozvoj zápalu pľúc v dôsledku popálenín.
