Slovensko je opäť polarizované a trhá sa na dve polovice. Utorková mimoriadna schôdza parlamentu o dôvere vláde sa môže skončiť veľkým treskom a februárovú schôdzu poslanci možno ani neotvoria. Už nie je otázkou či budú predčasné voľby, ale kedy. Bude sa v nich rozhodovať o ukotvení Slovenska v EÚ a v NATO? Ovládnu opäť verejný priestor otázky o Ukrajine a nasadení našich vojakov? Prečo politici zabúdajú na problémy našich daňových poplatníkov a voličov? Aj tieto otázky sa moderátor Peter Bielik opýtal podpredsedníčky Výboru NR SR pre európske záležitosti Beáty Jurík (PS) a podpredsedu NR SR Tibora Gašpara (Smer-SD).
Tibor Gašpar v rozhovore uviedol, že návšteva Moskvy mala za cieľ otvoriť diskusiu o dôležitých témach, akými sú vojna na Ukrajine a dodávky plynu. „Chceli sme ukázať, že je potrebné rokovať aj s tými, o ktorých si myslíme, že sa s nimi nedá rokovať,“ zdôraznil. Podľa jeho slov rokovania s predstaviteľmi ruskej vlády potvrdili záväzky týkajúce sa dodávok plynu pre Slovensko až do roku 2034.
Gašpar podčiarkol, že cieľom nebolo podpisovanie žiadnych zmlúv, ale vedenie vecnej diskusie. „Stretli sme sa s predstaviteľmi parlamentu RF na najvyššej úrovni a hovorili sme o dvoch hlavných témach – o vojne na Ukrajine a dodávkach energií, najmä plynu,“ povedal. Zároveň kritizoval mediálne zjednodušovanie tejto návštevy. „Ako keby sme prišli a dohodli, že zajtra Rusko ukončí vojnu na Ukrajine. Tak to nefunguje,“ dodal.
Jurík: Cesta do Kyjeva ako signál solidarity
Beáta Jurík v relácii vysvetľovala, že cesta opozície do Kyjeva mala iný charakter. „Našim cieľom bolo obnoviť dialóg a otvoriť dvere, ktoré premiér Robert Fico svojou nediplomatickou komunikáciou zavrel,“ uviedla.
Jurík vyzdvihla ochotu Ukrajiny spolupracovať na zabezpečení alternatívnych zdrojov plynu, pričom podmienkou je, že sa nebude podporovať tranzit ruského plynu. „Ukrajina nechce sponzorovať vojnu, ktorá ničí ich krajinu a zabíja civilistov. Napriek tomu však zostáva otvorená spolupráci s krajinami ako Slovensko,“ dodala. Taktiež kritizovala kroky vlády smerujúce k zhoršovaniu vzťahov s Ukrajinou. Reagovala aj na slová predsedu vlády Roberta Fica o zastavení humanitárnej pomoci Ukrajine: „Považujem to osobne za najcynickejšie a skutočne neľudské, že Slovensko prestane pomáhať všetkým tým rodinám, ktoré našli u nás domov, a ktorých z vlastných domovov vyhnali ruské bomby.“
Jurík zároveň dementovala informácie o tom, že delegácia poslancov PS mala v Kyjive s ukrajinským prezidentom Zelenským rokovať o vyslaní vojenskej pomoci na Ukrajinu a označila ich za klamstvo. Rovnako tak Gašpar odmietol špekulácie o tom, že v ruskej Dume debatoval na tému vystúpenia Slovenska z EÚ a NATO a zdôrazňoval naše ukotvenie v týchto organizáciách.
Návrat k energetickej bezpečnosti
Témou diskusie bola aj energetická bezpečnosť Slovenska. Tibor Gašpar obvinil opozíciu zo zavádzania a zdôraznil, že rokovania v Moskve priniesli konkrétne výsledky, ako je potvrdenie záväzkov Ruska ohľadom dodávok plynu. „Rusko je pripravené zabezpečiť tranzit plynu aj mimo Ukrajinu, ak to bude potrebné,“ uviedol.
Jurík však upozornila, že alternatívne zdroje plynu, ako sú dodávky z Azerbajdžanu či USA, môžu byť pre Slovensko výhodnejšie a menej kontroverzné. „Nemôžeme podporovať ruský režim, ktorý využíva príjmy z plynu na financovanie vojny,“ poznamenala.
Konflikt o mandáty a politické ciele
Diskusia sa dotkla aj otázky mandátu delegácií na rokovania v Moskve a Kyjeve. Tibor Gašpar tvrdil, že opozícia nemala jasný mandát na svoje rokovania. „Vaša návšteva Kyjeva bola neoficiálna, nemali ste poverenie na uzatváranie akýchkoľvek dohôd,“ vyhlásil. Beáta Jurík naopak zdôraznila, že ich cieľom bolo pripraviť pôdu pre oficiálne rokovania a zlepšiť vzťahy s Ukrajinou. „Nebolo naším cieľom podpisovať dohody, ale obnoviť dialóg, ktorý je v záujme Slovenska,“ uviedla.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
