Priemerný čas dochádzania do práce sa v jednotlivých krajinách Európy líši, pričom v krajinách južnej Európy je dochádzanie do práce najkratšie. Ako je na tom Slovensko a naozaj strávime v aute toľko času?
COVID-19 výrazne ovplyvnil pracovný život, keďže mnohí ľudia začali počas pandémie pracovať z domu. Spoločnosti odvtedy skúmajú výhody a nevýhody práce z domu. Mnohé z nich začali ponúkať možnosť práce na diaľku aspoň pár dní v týždni, píše Euronews.
Niektorí zamestnávatelia však povolávajú zamestnancov späť do kancelárie na plný úväzok. Napríklad spoločnosť Amazon ukončila svoju politiku hybridnej práce a od zamestnancov vyžadovala, aby sa do kancelárie vracali päť dní v týždni. Prevažná väčšina zamestnaných ľudí v EÚ však stále dochádza do práce.
Podľa Eurostatu v roku 2021 pracovalo z domu len 13,5 % zamestnaných osôb v EÚ. Koľko času strávia európski zamestnanci dochádzaním do práce? Podľa posledných dostupných údajov, ktoré štatistický úrad EÚ, Eurostat, zozbieral pred pandémiou v roku 2019, sa to v jednotlivých európskych krajinách výrazne líši.
V EÚ, ktorú tvorí 27 členských štátov, bol v roku 2019 priemerný čas dochádzania do zamestnania v jednom smere u zamestnaných osôb vo veku 15-74 rokov 25 minút. Najdlhšiu priemernú dobu dochádzania do zamestnania malo Lotyšsko – 33 minút, nasledované Maďarskom a Luxemburskom – obe krajiny 29 minút. Naopak, Cyprus mal najkratší priemerný čas dochádzania do práce 19 minút. Za Cyprom nasledovalo Grécko (20 minút) a Taliansko s Portugalskom (obe 21 minút).
Vo väčšine členských štátov EÚ (17 krajín) sa čas dochádzania pohyboval v rozmedzí 24 až 28 minút.
Po zahrnutí viacerých štátov, Spojeného kráľovstva a niektorých kandidátskych krajín sa vymyká Island s najkratším priemerným časom dochádzania do práce len 15 minút. Niektoré juhoeurópske krajiny majú tendenciu mať kratší priemerný čas dochádzania do práce, zatiaľ čo mnohé stredoeurópske a západoeurópske krajiny, ako napríklad Nemecko, Francúzsko a Švajčiarsko, majú čas dochádzania do práce okolo 25 – 27 minút, čo je blízko priemeru EÚ.
Čo určuje čas dochádzania?
Vo všeobecnosti sú dôležitými faktormi určujúcimi dochádzanie do zamestnania mestská štruktúra a geografické charakteristiky miest, kde sa nachádza práca a bývanie. José Ignacio Giménez-Nadal a jeho kolegovia pri skúmaní „trendov v dochádzaní európskych pracovníkov do práce“ zdôraznili, že vzťahy medzi dochádzaním do práce a celým radom charakteristík krajiny sú zložité.
Zistili, že „lepšia cestná infraštruktúra, vyššia miera nezamestnanosti a HDP na obyvateľa súvisia s kratším priemerným časom dochádzania, zatiaľ čo vyššia miera motorizácie súvisí s dlhším priemerným časom dochádzania“.
Podiel osôb, ktoré nedochádzajú do práce, je v niektorých krajinách vyšší
Pri podrobnom pohľade na trendy v dochádzaní do zamestnania 4,3 % zamestnaných osôb nemuselo vôbec cestovať, aby sa dostali do svojho hlavného pracoviska v EÚ. Najvyšší podiel „0 minút“ malo Slovinsko (11,8 %), za ktorým nasledovalo Belgicko (8 %), Írsko (7,9 %) a Spojené kráľovstvo (7,6 %). V Grécku a Taliansku bol podiel minút bez dochádzky nižší ako 2 percentá.
Slovensko obstálo v rebríčku nasledovne: najväčší podiel majú ľudia, ktorí do práce cestujú menej ako pol hodinu (68%). 24% z nás trvá cesta do práce 30-60 minút a 5% ľudí musí v doprave cestou do práce stráviť viac ako hodinu. Najmenej, 4% netrvá cesta do práce ani minútu, môžeme tým usúdiť, že pracujú z domu alebo majú svoje pracovisko priamo u seba doma.
Ako môže dochádzanie ovplyvniť zdravie
Toon Zijlstra a Ann Verhetselová vo svojej analýze „záťaže dochádzajúcich“ v 35 európskych krajinách zistili jasnú súvislosť medzi dlhším dochádzaním do práce a nižšou životnou spokojnosťou. Z ich výskumu vyplýva, že jednotlivci s dlhším dochádzaním do práce majú tendenciu uvádzať nižšiu úroveň spokojnosti. Úroveň spokojnosti s verejnou dopravou sa v európskych hlavných mestách a mestách tiež výrazne líši.
Čo v skutočnosti znamená obvyklý čas dochádzania do práce?
Podľa Eurostatu sa obvyklý čas dochádzania do práce vzťahuje na najčastejšie používaný druh dopravy za normálneho počasia, s výnimkou extrémnych podmienok alebo neobvyklej premávky. Ak sa dva druhy dopravy používajú rovnako (napr. polovicu času auto a druhú polovicu autobus), respondenti odhadujú priemerný čas dochádzania.
