Zistenia teraz viedli k tomu, že rôzne medzinárodné organizácie spustili petíciu za úplný zákaz sladidla.
Podľa odborníkov už nie je priestor na strácanie času, stojí vo vyhlásení odborníkov z Foodwatch International. Nedávno sa objavilo niekoľko publikácií o možných nepriaznivých účinkoch známeho sladidla aspartám.
Zistenia teraz viedli k tomu, že rôzne medzinárodné organizácie spustili petíciu za jeho úplný zákaz, informuje Blikk. Len v Európe obsahuje aspartám v súčasnosti viac ako 2 500 produktov, naprieč svetom sa používa dokonca vo vyše 6-tisícoch produktov, dodávajú Aktuality.
Je diétna verzia potraviny skutočne zdravšia?
Aspartam je umelé sladidlo používané v mnohých nízkokalorických potravinách a nápojoch bez cukru. Bežne sa ním sladia sypké nápoje, čaje, žuvačky, niektoré jogurty či dezerty, pudingy, raňajkové cereálie alebo vitamínové doplnky a iné.
Z hľadiska svojej chemickej štruktúry pozostáva z dvoch aminokyselín, kyseliny asparágovej a fenylalanínu. Jeho sladiaca sila je asi 200-krát väčšia ako cukor, takže na dosiahnutie želanej sladkej chuti stačí aj malé množstvo.
Ide o biely prášok bez zápachu, ktorý zvýrazňuje chuť potraviny. V Európskej únii dostal aspartám povolenie na sladenie potravín a nápojov.
Často je spájaný s produktami, ktoré nesú označenie bez cukru, s nízkym obsahom kalórií či diétne. „Všetky takto označené produkty neobsahujú žiadny pridaný cukor alebo obsahujú menej než 0,5 gramu cukru na jednu porciu,“ ozrejmil výživový poradca Tomáš Hadžega.
Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny (IARC) zaradila 14. júla 2023 aspartám do kategórie potenciálne rakovinotvorných látok.
Presnejšie ide o to, že zatiaľ nie je dostatok dôkazov na to, aby bolo sladidlo zaradené do kategórie karciogénnych látok, pretože zistenia o spôsobovaní rakoviny sú nateraz v obmedzenom počte.
Skupiny ľudí, ktorým by sa mu mali vyhýbať
Výživový poradca Maroš Krivosudský dodáva, že radenie aspartámu do potenciálne rizikových látok automaticky neznamená, aby sme skoncovali s konzumáciou potravín, do ktorých sa pridáva.
„Rovnako netreba vylučovať z jedálnička červené mäso, ktoré sa nachádza v zozname karcinogénov, nemusíme sa vyhýbať ani slnečnému žiareniu, dokonca nemusíme ani prestať konzumovať alkohol.“
Všetko závisí od množstva, ktoré naše telo prijme. Akákoľvek prídavná látka, ktorá je obsiahnutá vo výrobku, musí byť na základe zákona o označovaní vždy uvedená na obale v časti zloženie. Ani aspartám nie je výnimkou, a preto ho na obale nájdete vyjadrený slovom alebo označením E 951.
Hadžega uvádza niektoré skupiny ľudí, ktoré by sa skôr mali vyhýbať konzumácii výrobkov s aspartámom. Ide o ľudí s diagnózou fenylketonúria (PKU), ktorý majú problémy s jeho stráviteľnosťou.
„Ide o vzácne genetické ochorenie, ktoré sa diagnostikuje už pri narodení. Pre týchto ľudí neplatí žiadne minimálne množstvo konzumácie aspartámu, jednoducho sa mu musia úplne vyhnúť.“
Podobne je to aj v prípade ľudí trpiacich schizofréniou, pacientov s pokročilým ochorením pečene alebo tehotné ženy, u ktorých zistili vysoké hodnoty fenylalanínu v krvi.
Vznik petície
V roku 2023 aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) klasifikovala aspartám ako „pravdepodobne karcinogénny pre ľudí“.
Následne vo februári 2025 medzinárodná nezisková organizácia Foodwatch, francúzska Liga proti rakovine a spoločnosť pre mobilné aplikácie Yuka spustili petíciu za európsky zákaz aspartámu.
Petícia sa predkladá Európskej komisii a členským štátom EÚ a zdôrazňuje, že „prídavná látka s takýmito rizikami nemá miesto v našich potravinách a nápojoch“.
