Rezort financií už pracuje na novom konsolidačnom balíčku pre budúci rok, pričom má predstavu o opatreniach na príjmovej aj výdavkovej strane rozpočtu.
Uťahovanie opaskov slovenských občanov bude pokračovať aj v ďalších rokoch. Ani zvýšenie sadzby DPH, zavedenie nových typov daní či transakčnej dane zrejme nezaistí dostatočný prílev financií do štátneho rozpočtu.
Už po schválení prvého balíčka konsolidačných opatrení rezort financií ozrejmil, že znižovanie deficitu Slovenska je dlhodobý proces.
„Rozpočet verejnej správy na roky 2025 až 2027 je pripravený v súlade s Národným strednodobým fiškálno-štrukturálnym plánom Slovenskej republiky na roky 2025-2028, v ktorom si vláda stanovuje záväznú trajektóriu rastu čistých výdavkov na štyri roky, aby do konca volebného obdobia deficit klesol k 3 % HDP a verejný dlh sa stabilizoval,“ priblížil rezort financií.
Ešte väčšie sporenie
Potrebná konsolidácia slovenských verejných financií bude na budúci rok ovplyvnená aj zhoršeným makroekonomickým prostredím.
Externé vplyvy, najmä stagnácia nemeckej ekonomiky, vplývajú výrazne aj na Slovensko ako veľmi otvorenú ekonomiku. V rozpočte tak bude potrebné ušetriť viac, ako sa pôvodne predpokladalo, upozornil po stredajšom rokovaní vlády minister financií Ladislav Kamenický.
„Tú sumu, ktorú som hovoril na budúci rok, že bude rádovo niekde okolo 800 až 850 miliónov eur, musíme navýšiť o nejaké stovky miliónov,“ vyčíslil s tým, že to momentálne prepočítavajú odborníci na ministerstve financií.
„My vypočítame, o akej sume sa bavíme na základe makro prognózy, pripočítame k tomu všetky (dodatočné) požiadavky, ktoré sú a vyjde nejaká veľká suma, ktorá musí byť konsolidovaná,“ avizoval Kamenický.
Zdôraznil, že rezort financií už pracuje na novom konsolidačnom balíčku pre budúci rok, pričom má predstavu o opatreniach na príjmovej aj výdavkovej strane rozpočtu. Kým však nebude celá konsolidácia dohodnutá na politickej úrovni, nechce priebežne informovať o konkrétnych detailoch.
Nižší počet investícií zlikviduje pracovné miesta
Už len samotná neistota v ekonomickej oblasti stavia podnikateľské prostredie na Slovensku do pozície menej konkurencieschopného v porovnaní s okolitými krajinami.
V susedných štátoch, ako sú Česko, Poľsko, Maďarsko či Rakúsko, je podnikanie výhodnejšie a stabilnejšie. Slovenské firmy čelia vyšším daniam a odvodom, čo ich robí menej atraktívnymi pre zahraničných investorov.
Navyše, rastúce fixné náklady znamenajú vyššiu finančnú záťaž pre podnikateľov, ktorí sa musia rozhodovať, či naďalej pôsobiť na slovenskom trhu alebo presunúť svoju výrobu do iných krajín.
Strata pracovných miest a stagnácia miezd sú ďalšie faktory, ktoré môžu ovplyvniť ekonomiku. V porovnaní s Českom je dnes zamestnanie vysokokvalifikovaného odborníka na Slovensku pre firmy takmer o 17 % drahšie, pričom samotný zamestnanec zarobí v čistom o 8 % menej.
Ak sa zníži počet investícií, bude menej pracovných príležitostí, čo povedie k znižovaniu príjmov domácností a celkovému poklesu životnej úrovne.
Najviac by tým mohli trpieť regióny, ktoré už teraz zápasia s vyššou mierou nezamestnanosti a nižšou priemernou mzdou. Vznik hladových dolín, kde chýbajú pracovné možnosti a mladí ľudia odchádzajú za lepšími podmienkami do zahraničia, sa tak môže stať realitou.
Kamenický nechce zvyšovať výdavky na obranu
Ministerstvo podľa neho priebežne komunikuje aj s predstaviteľmi samospráv, ktoré majú rovnako ako štát výpadky v príjmoch.
„Chceme dať návrhy, ktoré pomôžu samosprávam na budúci rok, ale nebudú vyžadovať v rámci tej konsolidácie dodatočné zdroje, ktoré by štát transferoval na samosprávy,“ priblížil Kamenický.
Riešenie môže byť podľa neho napríklad v lepšom výbere daní. Môže tiež dôjsť k vyplateniu časti podielových daní v predstihu podobne, ako to bolo v minulom roku. Minister pripomenul, že umožnili samosprávam, aby použili niektoré kapitálové prostriedky aj na úhradu bežných výdavkov.
Zopakoval, že nie je zástancom zvyšovania výdavkov na obranu nad dohodnutú úroveň 2 % hrubého domáceho produktu (HDP). S touto hodnotou počíta aj pre budúci rok.
„Ja nie som zatiaľ zástancom toho zvyšovať obranný rozpočet. Ak sa niečo dohodne, pre mňa bude zásadné, aký to má dopad na fiškálne pravidlá, ktoré sme si dohodli na úrovni Ecofinu a ktoré chceme dodržiavať,“ doplnil Kamenický.
