V roku 2023 mala železničná sieť EÚ 200 947 km železničných tratí, pričom najviac nahustené boli logicky v hlavných mestách a ich okolí a dopravných uzloch. Naša oblasť je na tom so železničným pokrytím výborne, čo sa týka Slovenska aj všetkých našich susedov okrem Ukrajiny (najväčšej európskej krajiny).
Najhustejšia sieť je u susedov
Najvyššia hustota železničnej siete bola zaznamenaná v Česku so 123,2 metrami železničných tratí na km², informuje Eurostat.
Medzi ďalšie krajiny EÚ s vysokou hustotou hustoty patrili Belgicko (119,2 m/km²), Nemecko (109,5 m/km²) a Luxembursko (104,8 m/km²).
A my na tom tiež nie sme úplne najhoršie! Slovensko je v rámci európskych krajín v prvej štvrtine najlepšieho pokrytia.
Najmenej severania či Grécko
Naopak, najredšia železničná sieť v Európe sa rozkladá v Grécku (14,0 m/km²), nasleduje Fínsko (19,4 m/km²).
Nízke hustoty boli zaznamenané aj vo Švédsku (26,8 m/km²), Estónsku (27,2 m/km²), Portugalsku (27,8 m/km²), Lotyšsku (28,9 m/km²) a Írsku (29,8 m/km²).
Rýchlostné trate narástli o polovicu
V EÚ sa rozrástli aj vysokorýchlostné železničné trate určené pre rýchlosť 250 km/h, ktoré by mali uľahčovať aj medzištátnu dopravu. Od roku 2013 do roku 2023 ich bolo viac o 2 744 km (+47,2 %) na 8 556 km.
V Španielsku za desaťročie pribudlo 3 190 km takýchto tratí, vo Francúzsku 2 748 km, v Nemecku 1 163 km a v Taliansku 2 748 km.
Železnica v USA na okraji záujmu
Prostredníctvom AI sme porovnali európsku sieť osobných železničných spojení s inými kontinentami.
Európa
- Najhustejšia železničná sieť na svete vďaka dlhodobej investícii do železníc a vysokému dopytu po verejnej doprave.
- Vysokorýchlostné vlaky (TGV, ICE, AVE, Eurostar) prepájajú veľké mestá a dopĺňajú hustú regionálnu sieť.
- Vlaky ako primárna alternatíva k leteckej doprave na krátke a stredné vzdialenosti.
USA
- Veľmi riedka osobná železničná sieť oproti Európe – osobná železnica je na okraji záujmu.
- Primárne využívaná na nákladnú dopravu, osobné vlaky (Amtrak) majú limitované spojenia.
- Najlepšia infraštruktúra na severovýchode (Boston – Washington), inak veľké vzdialenosti a nízka frekvencia spojov.
- Takmer žiadne vysokorýchlostné trate (okrem Acela Express, ktorý však nedosahuje európske rýchlosti).
- Doprava je závislá od áut a lietadiel, železnica je sekundárna.
Južná Amerika
- Väčšina železničnej infraštruktúry je určená na nákladnú dopravu (najmä Brazília, Argentína).
- Osobné vlaky sú obmedzené na niekoľko regionálnych tratí a mestské systémy.
- Vysokorýchlostná železnica takmer neexistuje (plány na HSR v Brazílii neboli realizované).
- Metro a prímestské železnice v mestách ako São Paulo, Buenos Aires, Santiago sú dobre rozvinuté.
Ázia
- Obrovské rozdiely medzi regiónmi – niektoré krajiny majú ultramoderné siete, iné zaostávajú.
- Najhustejšia a najpokročilejšia sieť v Japonsku a Číne, kde železnica dominuje v osobnej doprave.
- Indická železničná sieť je jedna z najhustejších, ale infraštruktúra je zastaraná a pomalá (hoci prebiehajú modernizácie).
- Juhovýchodná Ázia má obmedzenú osobnú železničnú dopravu, väčšinou pomalé regionálne vlaky.
Afrika
- Veľmi nízka hustota osobných vlakov – železnica sa primárne využíva na nákladnú dopravu.
- Výnimky: Južná Afrika, Egypt, Maroko (relatívne dobrá osobná sieť, najmä prímestská a vysokorýchlostný vlak v Maroku – Al Boraq).
- Mnohé krajiny nemajú žiadnu funkčnú osobnú železničnú dopravu kvôli nedostatku investícií.
- Veľké vzdialenosti a infraštruktúrne problémy bránia rozvoju železníc.
