Obrovský nárast znečistenia životného prostredia mikroplastmi má dopad aj na náš organizmus. Podľa novej štúdie sa do nášho mozgu, ale aj do pečene a obličiek dostáva čoraz viac mikro- a nanoplastov.
Vedci z University of New Mexico (USA) pod vedením profesora Matthewa Campena skúmali tkanivá ľudí zosnulých v uplynulých tridsiatich rokoch. Porovnávali množstvo mikro- a nanoplastov v tkanivách podľa rokov úmrtia. Zistili, že čím bolo úmrtie bližšie k dnešku, tým väčšia koncentrácia týchto drobných čiastočiek, informoval na základe štúdie britský denník The Guardian. Trend bol – nezávisle od veku v čase úmrtia, pohlavia a etnického pôvodu – preukázateľne rastúci. To znamená, že náš organizmus je čoraz väčšmi kontaminovaný mikro- a nanoplastmi. Štúdia bola uverejnená v časopise Nature Medicine.
Mikroplasty v ľudskom organizme
Najčastejšie sa objavoval polyetylén, ktorý sa používa v plastových vreckách a potravinových obaloch.
Zaujímavým zistením tiež je, že úroveň mikroplastov bola asi šesťkrát vyššia u ľudí, ktorí trpeli demenciou. Vedci sú ešte opatrní pri vyvodzovaní príčinných súvislostí, pretože mozog ľudí trpiacich demenciou môže aj prirodzeným spôsobom koncentrovať množstvo týchto čiastočiek.
Aj keď presnejšie dopady na ľudské zdravie ešte budú musieť byť predmetom ďalších výskumov, terajšie poznatky a zistenia sú znepokojujúce. „Vzhľadom na exponenciálne rastúcu prítomnosť mikro- a nanoplastov v životnom prostredí nás tieto zistenia nútia vynaložiť väčšie úsilie, aby sme zistili, či zohrávajú rolu v neurologických poruchách alebo iných vplyvoch na ľudské zdravie,“ konštatujú vedci. „Tieto výsledky potvrdzujú naliehavú potrebu lepšie porozumieť, akými cestami sa dostávajú do ľudského organizmu a aké sú zdravotné riziká kontaminácie ľudského organizmu, najmä mozgu.“
Nebezpečný nárast plastového odpadu
Vedci tiež upozorňujú, že množstvo mikro- a nanoplastov v ľudskom organizme narastá paralelne s rastom celosvetovej produkcie plastov. Preto je podľa vedcov jednou z kľúčových výziev dneška znížiť znečistenie planéty plastovým odpadom.
„Mikroplasty sa uvoľňujú z plastového odpadu a znečisťujú celú planétu od vrcholu Mount Everestu až po najhlbšie oceány,“ pripomína ďalej britský denník. Tieto drobné častice sa do nášho organizmu dostávajú prostredníctvom potravín a vody, ako aj vdýchnutím.
Podľa profesorky Tamary Gallowayovej z Exeterskej univerzity vo Veľkej Británii 50 percentné zvýšenie hladiny mikroplastov v našom mozgu za posledných osem rokov odráža rastúcu produkciu plastov. „Keby sme znížili kontamináciu životného prostredia mikroplastmi, znížila by sa aj úroveň kontaminácie ľudského organizmu,“ cituje britský denník profesorku Gallowayovú.
Čo sú mikroplasty
Mikroplasty sú kúsky plastov menšie ako päť milimetrov. Ako súčasť znečistenia životného prostredia sa nachádzajú vo vzduchu, pôde i vode.
Podľa pôvodu ich delíme na primárne a sekundárne. Primárne mikroplasty sú tie, ktoré sú v podobe drobných častíc priamo vyrábané a takto sa potom dostávajú aj do prírody. Pridávajú sa napríklad do náterových farieb a podobne.
Sekundárne mikroplasty vznikajú odlomením, opotrebovaním či fragmentáciou väčších kusov, napríklad plastových fliaš, obalov a podobne. Práve tieto mikroplasty tvoria väčšinu mikroplastov v oceánoch. Podľa výskumov sa množstvo usadených mikroplastov v oceánoch od polovice 20. storočia zdvojnásobuje zhruba každých 15 rokov. Morské živočíchy si ich často mýlia s potravou, čo v mnohých prípadoch vedie až ich k úmrtiam. To znamená obrovské riziko pre ekosystémy. Okrem toho napríklad konzumácia takto kontaminovaných rýb znamená, že touto cestou sa mikroplasty dostávajú aj do ľudského organizmu.
Mikroplasty sú prítomné aj v ovzduší, preto sa môžu do ľudského organizmu dostať aj vdýchnutím. Mesto s najväčšou koncentráciou mikroplastov v ovzduší v Európe je podľa výskumov Londýn.
