Hoci niektoré krajiny vyzerajú navonok bohaté, ak sa pozrieme pod povrch, ich ekonomická realita je v skutočnosti úplne iná. Na základe najnovších údajov Svetovej banky o HDP na obyvateľa, ktoré vyčísľujú ekonomický výkon každej krajiny na osobu a lepšie odrážajú bohatstvo obyvateľstva, vám odhalíme 12 krajín, ktoré v skutočnosti nie sú také bohaté, ako si možno myslíte.
Nigéria, HDP na obyvateľa: 1 110$ (1 058€)
Nigéria je najväčšou africkou ekonomikou a patrí medzi 30 najväčších ekonomík na svete. Krajina oplýva ropným bohatstvom a môže sa pochváliť 10. najväčšími preukázanými zásobami ropy na svete, uvádza portál loveMONEY. Podľa posledných údajov je tiež siedmym najvýznamnejším vývozcom tejto komodity.
Štyria miliardári v krajine majú spolu majetok v hodnote 26,5 miliardy dolárov. Najbohatší človek v krajine, zakladateľ spoločnosti Dangote Cement Aliko Dangote, sedí podľa časopisu Forbes na majetku vo výške 13,1 miliardy dolárov, čo z neho robí najbohatšiu osobu na kontinente. Bohužiaľ, rozdiely v bohatstve sú v Nigérii obrovské. Krajina je po Indii na druhom mieste, pokiaľ ide o extrémnu chudobu, pričom podľa odhadov dosiahne do konca tohto roka nigérijská miera chudoby 38,8 %. Namiesto toho, aby sa využilo ropné bohatstvo krajiny, po sebe nasledujúce vlády ho premrhali a korupcia je veľmi rozšírená.
India, HDP na obyvateľa: 2 731$ (2 604€)
Podľa najnovších údajov Svetovej banky má India piatu najväčšiu ekonomiku na svete, čím predstihla vyspelejšie ekonomiky, ako sú Francúzsko a Kanada. Podľa údajov časopisu Forbes z apríla 2024 má krajina štvrtý najvyšší počet miliardárov na planéte, ktorých je 200, a tiež veľkú bohatú strednú triedu. Mestá ako Bombaj sa pýšia týčiacimi sa mrakodrapmi a krajina má aj národnú vesmírnu agentúru, čo sú klasické znaky bohatej krajiny.
Rozdiel medzi bohatými a chudobnými obyvateľmi 1,4 miliardami Indov je však priepastný. Chudoba je veľmi rozšírená a podľa Svetových hodín chudoby približne 34,5 milióna ľudí (približne 2 % celkovej populácie) žije v extrémnej chudobe a prežíva len z 1,90 dolára alebo menej na deň. Čo je ešte šokujúcejšie, až polovica obyvateľstva nemá prístup k nezávadnej pitnej vode, pričom miera detskej úmrtnosti je stále alarmujúco vysoká.
Indonézia, HDP na obyvateľa: 5 271$ (5 026€)
Indonézia má najväčšie hospodárstvo v juhovýchodnej Ázii a je členom skupiny najbohatších krajín sveta G20. Podľa World Population Review je krajina významným vývozcom ropy a zemného plynu a je 12. najväčšou výrobnou krajinou na svete. Jej rušné hlavné mesto Jakarta je plné veľkolepých mrakodrapov, luxusných nákupných centier a ďalších klasických ukazovateľov bohatstva.
Mesto je tiež plné biednych chudobných štvrtí, ktorých celkový počet je neuveriteľných 450. V skutočnosti takmer 20 % obyvateľov Indonézie žije len z 3,20 USD alebo menej na deň, zatiaľ čo viac ako polovica obyvateľov si musí vystačiť s 5,50 USD alebo menej na deň. Naopak, očakáva sa, že počet milionárov v krajine dosiahne do konca tohto roka 134 000, čo svedčí o vysokej úrovni príjmovej nerovnosti.
Irán, HDP na obyvateľa: 5 310$ (5 063€)
Na papieri sa zdá, že Irán je fantasticky bohatý štát. Veď táto blízkovýchodná krajina vlastní štvrté najväčšie preukázané zásoby ropy na svete a má aj druhé najväčšie preukázané zásoby zemného plynu. Okrem toho je domovom vysoko vzdelaného obyvateľstva a rýchlo rastúceho počtu majetných osôb (high-net-worth individuals, HNWIs), pričom v tomto ohľade predbehol Saudskú Arábiu. A potom je tu účet Rich Kids of Tehran na Instagrame, ktorý má pol milióna sledovateľov a prezentuje honosný životný štýl mladej elity krajiny.
V skutočnosti je však Irán chudobnou krajinou, na ktorú USA a iné štáty uvalili prísne sankcie od iránskej revolúcie v roku 1979. K ďalším faktorom, ktoré prispievajú k jeho chudobe, patrí nedostatočná konkurencia v prevažne štátom riadenom hospodárstve a rozšírená korupcia. Príjmová nerovnosť je vysoká a takmer tretina Iráncov žije pod hranicou chudoby. Tento status sa vzťahuje na každého, kto má príjem približne 200 USD mesačne alebo menej, hoci podľa správ sa počet ľudí žijúcich v núdzi v skutočnosti blíži k 50 %.
Ukrajina, HDP na obyvateľa: 5 663$ (5 400€)
Pri pohľade na ukrajinskú ekonomiku pred ruskou inváziou vo februári 2022 sa zdalo, že krajina je oveľa bohatšia, než v skutočnosti bola. Čiastočne to bolo spôsobené jej bohatými prírodnými zdrojmi, vysoko vzdelaným obyvateľstvom a postavením popredného vývozcu poľnohospodárskych a tvrdých komodít. Mala tiež silnú výrobnú základňu a stala sa lídrom v poskytovaní externých IT služieb.
Aj pred vypuknutím konfliktu však bola Ukrajina najchudobnejšou krajinou Európy z hľadiska HDP na obyvateľa. Ukrajina má jednu z najnižších úrovní príjmovej nerovnosti na svete, ale dosahuje zlé výsledky aj v oblasti korupcie, ktorá je pozostatkom predchádzajúceho režimu. Demokratická vláda prezidenta Zelenského však urobila veľa v boji proti nej. Tragédiou je, že hospodárstvo bolo poškodené ruskou anexiou Krymu v roku 2014. Odhaduje sa, že v roku 2022, teda v roku ruskej invázie, sa ukrajinské hospodárstvo zmenšilo o 30 %.
Juhoafrická republika, HDP na obyvateľa: 5 975$ (5 698€)
Juhoafrická republika sa môže pochváliť druhým najväčším africkým hospodárstvom a má jeden z najrozmanitejších a najlukratívnejších poľnohospodárskych sektorov na svete. Je tiež domovom bohatých zásob nerastných surovín, od diamantov a zlata až po železnú rudu a uhlie, a má vysoko rozvinutý spracovateľský priemysel a cestovný ruch. Krajina má tiež najvyšší počet vysokopostavených ľudí v Afrike, a to viac ako 37 400, a je domovom šiestich miliardárov.
Napriek týmto ukazovateľom bohatstva je HDP na obyvateľa v Juhoafrickej republike bolestne skromné a dosahuje 5 975 USD. Krajina má tiež pochybnú česť byť najnerovnejšou krajinou na svete: v žiadnej inej krajine nie sú také veľké rozdiely medzi tými, ktorí majú a tými, ktorí nemajú. Zatiaľ čo elita prosperuje, väčšina obyvateľstva žije v úplnej chudobe. Strašná príjmová nerovnosť je čiastočne pozostatkom systému apartheidu, ktorý viedol k rasovej segregácii. Veľkú úlohu však zohrala aj korupcia a zlé riadenie vlády počas troch desaťročí od skončenia apartheidu.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)