Dnes sa to zdá takmer neuveriteľné. Prezidenti Ruska a USA, ktorí sa spoločne smejú? Zvláštne priateľstvo Borisa Jelcina a Billa Clintona však evokuje nádeje z obdobia po skončení studenej vojny. Tento príbeh je súčasťou ďalšej časti seriálu Slávne fotografie.
„V deväťdesiatych rokoch sa stalo veľa škaredých vecí. Napríklad volebné kampane v roku 1996, keď Jelcin nespravodlivo vyhral prezidentské voľby. Ak chceme byť zdravou spoločnosťou, musíme mať otvorenú diskusiu o tom, čo sa vtedy stalo,“ vyhlásil nedávno v rozhovore pre iDNES.cz šéfredaktor exilového portálu Projekt Roman Badanin.
Šťastný Jelcin sa usmieva od ucha k uchu, jeho tvár vyjadruje zmes sebavedomia a jemného posmechu. Bill Clinton, ktorý stojí vedľa neho, si rukami zakrýva tvár a bezúspešne sa snaží potlačiť smiech, ktorý zjavne prevažoval nad rešpektom k diplomatickým pravidlám.
Čo tak rozosmialo šéfa Bieleho domu? Jelcin sa rozhodol nešetriť americkú tlač. „Keď som priletel do Spojených štátov na naše stretnutie, rozhodne som nemal toľko optimizmu ako teraz, keď odchádzam. A to všetko vďaka vám. Pretože ste písali, že dnešné stretnutie s Clintonom bude katastrofa,“ začal prezident Ruskej federácie.
Stáli pred kamerami ako dlhoroční priatelia
„Takže teraz vám konečne môžem povedať, vy ste katastrofa,“ zažartoval na účet novinárov. Clinton v tej chvíli úplne podľahol smiechu. Neovládateľný smiech najvplyvnejšieho muža sveta ho úplne paralyzoval, nebol schopný adekvátnej reakcie. „Hlavne sa uistite, na koho to bolo myslené,“ poznamenal smerom k novinárom a pokračoval v nezastaviteľnom výbuchu emócií.
Jelcinova vtipná poznámka rozosmiala aj samotných novinárov. Atmosféra v sále sa uvoľnila natoľko, že Clinton sa nehanbil objať Jelcina okolo ramien, čo mu ruský prezident okamžite opätoval. Najvyšší predstavitelia krajín, ktoré sa po celé desaťročia hrozili vzájomnými jadrovými zbraňami, stáli pred kamerami ako starí priatelia.
Opísaná scéna sa odohrala 23. októbra 1995 počas tlačovej konferencie v Rooseveltovom sídle v New Yorku. Zachytili ju desiatky fotografov, pričom najznámejšiu urobil oficiálny fotograf Bieleho domu Ralph Alswang. Výbuch smiechu po rokovaní o vojne v Bosne a obmedzení medzištátnych rakiet zostáva až dodnes symbolom ľudského vzťahu medzi Jelcinom a Clintonom.
Jelcin mal schopnosť uvoľniť atmosféru kedykoľvek a kdekoľvek, pričom alkohol zohrával významnú úlohu. Niektorí tvrdili, že Clintonov smiech bol zámerným pokusom zakryť, ako veľmi bol vtedy opitý. Napríklad námestník ministerstva zahraničných vecí Strobe Talbott neskôr spomínal, že ruský prezident stihol vypiť toľko vína ešte pred obedom, že rokovanie o Bosne muselo byť prerušené.
Osobné porozumenie oboch mužov bolo kľúčové pre stabilizáciu sveta po skončení studenej vojny. Vzťahy medzi Spojenými štátmi a Ruskom boli plné očakávaní, nádejí, ale aj obáv. Amerika v Jugoslávii testovala svoju úlohu svetového policajta, zatiaľ čo Jelcin mal ťažkú úlohu transformovať najväčšiu krajinu na svete z plánovanej ekonomiky na trhové hospodárstvo.
Ich vzťah bol plný paradoxov. Na oficiálnej úrovni boli ich stretnutia často napäté, keďže obe strany mali protichodné záujmy, napríklad pokiaľ šlo o rozširovanie NATO alebo západné zásahy proti Srbsku. Napriek tomu medzi Jelcinom a Clintonom vzniklo osobné puto, ktoré sa vymykalo bežným diplomatickým štandardom.
Svedčí o tom napríklad fakt, že Jelcin raz daroval Clintonovi pár hokejových dresov s nápismi „Jelcin 96“ a „Clinton 96“. Išlo o priateľské gesto, ktoré odkazovalo na nadchádzajúce prezidentské voľby v roku 1996. V týchto voľbách obaja politici úspešne obhájili svoje posty, aj keď Jelcinovo víťazstvo v Rusku dodnes vyvoláva pocity horkosti a rozpaky.
Obaja muži si rozumeli a vedeli oceniť humor aj v tých najkritickejších chvíľach. A tých vzhľadom na Jelcinove neustále alkoholové eskapády nebolo málo. Jeho záľuba v alkohole sa postupne stala súčasťou jeho verejného imidžu a niektoré jeho dobrodružstvá sa stali legendárnymi.
Škandalózne nočné výlety bývalého prezidenta Ruskej federácie
Jedným z takýchto incidentov bol aj Jelcinov nočný výlet počas oficiálnej návštevy Washingtonu v septembri 1994. Po niekoľkých pohárikoch alkoholu sa ruský prezident nepozorovane vytratil zo svojho izby v Blair House a vyrazil do víru veľkomesta. Nutné dodať, že len v spodnom prádle.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
