Nová vláda bude do ozdravenia verejných financií tlačená národnými aj európskymi fiškálnymi pravidlami. Výnimka z tých európskych, ktorá ovplyvňuje aj platnosť národných výdavkových limitov, totiž v decembri tohto roka skončí a príslušné mechanizmy sa tak opäť uvedú do pohybu. Upozornil na to Matej Horňák, ktorý je makroekonomickým analytikom Slovenskej sporiteľne.
„Chýbajúci plán na konsolidáciu, trvalé výdavky v rozpočte a vytrácajúca sa aktivita centrálnej banky z trhu spôsobila nárast výnosov štátnych dlhopisov – čo zjednodušene znamená, že cena nášho dlhu narastá a financovanie sa stáva drahším. Aj preto musíme zapracovať na tom, aby Slovensko predstavilo jasný a realistický plán na ozdravenie verejných financií,“ poznamenal analytik Matej Horňák.
Deficit v minulom roku dočasne klesol na úroveň 2 % hrubého domáceho produktu (HDP), a to najmä vďaka zvýšeným príjmom v dôsledku vysokej inflácie. Do výdavkov štátu sa však vysoká inflácia prelieva iba postupne, vo forme drahších nakupovaných tovarov a služieb, ale predovšetkým cez rast miezd a valorizáciu sociálnych a dôchodkových dávok, priblížil analytik. Spolu s ďalšími novými opatreniami, napríklad v oblasti prorodinnej politiky, to tento rok prinesie výrazne vyšší schodok, ktorý odhaduje na úrovni 5,5 % HDP.
Zvýšený deficit po pandémii a energetickej kríze nie je iba problémom Slovenska, bojujú s ním viaceré krajiny.
„Postupne však do platnosti opäť vstúpia rozpočtové pravidlá EÚ, na ktoré bola od roku 2020 uplatnená výnimka – štáty by tak od roku 2024 opäť mali dosahovať deficit nižší ako 3 % HDP a úroveň dlhu pod hranicou 60 % HDP,“ upresnil Horňák.
V prípade zásadných problémov môže Európska komisia (EK) spustiť procedúru nadmerného deficitu, ktorá má krajinu doviesť k udržateľnej fiškálnej politike.
Na druhej strane, vzhľadom na mimoriadnu situáciu môže brať ohľad na jednorazové opatrenia a očakávaný vývoj, nielen aktuálne čísla. „Fiškálnu politiku často v hodnoteniach spomínajú aj ratingové agentúry a je jedným z hlavných dôvodov negatívneho výhľadu pre SR,“ upozornil.
Pripomenul, že fiškálna politika a hodnotenia ratingových agentúr sú niektoré z faktorov, ktoré ovplyvňujú aj nákladnosť financovania slovenského dlhu. Nesleduje sa pritom len konkrétne percento výnosu štátnych dlhopisov, ale aj rozdiel oproti iným krajinám, tzv. spread. Napríklad spread slovenských a nemeckých 10-ročných dlhopisov sa v priebehu roka 2021 dostal len na niekoľko desiatok bázických bodov a Slovensko sa tak financovalo za veľmi podobných podmienok ako najvyspelejšia ekonomika eurozóny. Odvtedy sa však tento rozdiel zase rozšíril a v súčasnosti sa pohybuje približne na úrovni 120 bodov.
„V druhej časti roka očakávame zužovanie spreadu, vzhľadom na jasnejšiu politickú situáciu po septembrových voľbách. Pokračujúce sprísňovanie menovej politiky a zvýšené deficity však budú spread podľa našich odhadov držať na úrovni okolo 100 bázických bodov,“ dodal analytik.
