Investigatívny reportér Ivan Mego v otvorenom rozhovore opisuje temné prípady, ktoré vyšetruje už roky. Hovorí o brutálnych vraždách, ktoré ho zasiahli, o zlyhaniach štátu, ale aj o tom, ako sa vďaka jeho práci začalo trestné stíhanie vo veci v súvislosti s Kristiánom Kádarom, ktorý už je za mrežami, ale môže mu byť navýšený trest.
Okrem toho nám porozprával aj o tom, na čom aktuálne pracuje, ako plánuje ďalej odhaľovať neobjasnené zločiny a poodhalil aj kúsok zo svojho súkromia.
Ivan, po viac než dvoch rokoch ste odišli z média, kde ste pracovali dlhoročne ako krimi redaktor. Spomínali ste, že ste sa rozišli v dobrom, ale vnímate to ako pokrok v kariére. Mali ste na mysli väčšiu slobodu?
Určite je to väčšia sloboda najmä preto, že sa chcem primárne začať venovať odkrývaniu zločinov a „starým“ neobjasneným vraždám a trestným činom. Vždy ide totižto o ľudský život.
Venujem sa najmä násilnej kriminalite, takže sa budem sústreďovať hlavne na prípady nezvestných alebo zavraždených ľudí, ktoré chcem odhaľovať. Ak to chcem robiť systematicky, cítil som, že by to v redakcii nebolo možné.
Rovnako chcem chodiť po celom Slovensku, robiť podujatia a tak edukovať ľudí. Učiť ich, že sa vieme postaviť nespravodlivosti, ktorú často cítime pri objasňovaní zločinov, najmä vtedy, keď máme pocit, že policajti neurobili všetko alebo že spravili chyby či zle kvalifikovali prípad. Samozrejme, len v prípade, že máme nejaké dôkazy, ktoré môžu situáciu zmeniť. Vtedy môže verejný tlak ovplyvniť vyšetrovanie a vytvoriť tlak na orgány činné v trestnom konaní.
Máte na mysli konkrétnu situáciu?
Prichádzali informácie, že policajti už nechcú vykopávať telá zavraždených ľudí z ilegálnych hrobov v okolí Dunajskej Stredy, Galanty, Komárna, kde ich zavraždili sátorovci. Toto sa nesmie diať a policajti toto nesmú ani len vysloviť.
Ľubomír Daňko, bývalý šéf Národnej kriminálnej agentúry, mi povedal: „Pán Mego, to je veľmi drahé.“ Na jednej strane štát nedokázal ochrániť ľudí pred beštiálnym gangom, ktorý ich kontinuálne vyvražďoval, na druhej strane povie, že ich vykopávanie a dohľadávanie z ilegálnych hrobov je príliš drahé? To je dôvod, prečo chcem vytvárať mediálny aj verejný tlak na to, aby si policajti nemohli dovoliť povedať, že niečo je pre nich príliš drahé, a preto si nebudú robiť svoju prácu.
Nie je to len o tom, že nebudú vykopávať hroby. Už ani nebudú niektoré trestné činy vyšetrovať alebo vznášať obvinenia, a to napriek tomu, že vedia, že ich spáchali sátorovci. Lebo je toho toľko, že by nikdy neskončili.
Za každým človekom, ktorý bol týmto gangom zavraždený, je nejaká rodina, pozostalí, ktorí čakajú, že sa niekto bude nezvestnosťou ich otca, dcéry, sestry, mamy alebo brata zaoberať. Ja nedovolím, aby si nejakí policajti povedali, že už to je zbytočné. Budem robiť podcasty, chodiť po Slovensku a edukovať ľudí o tom, že sa musíme všetci vzoprieť. Polícia si nikdy nesmie povedať, že nejaký prípad už nebude vyšetrovať.
Nesmú sa vyhovárať, že sa im to nepodarilo, alebo že to iba odložia, alebo zle zakvalifikujú – ako v prípade Cynthie, kde si najskôr povedali, že ide len o hanobenie mŕtveho. Pritom ju niekto zabalil do igelitu a ukryl. A nebyť mediálneho tlaku, tak by páchateľ dostal iba pokutu a bolo by vybavené. Ale keď sa vytvoril tlak, zrazu z toho bola vražda a ten človek je dnes stíhaný.
Plánujete ďalej pracovať úplne sám, alebo budujete tím investigatívnych novinárov?
Zatiaľ začínam sám s tým, že budem mať pri sebe stále jedného kameramana a človeka, ktorý sa mi bude starať o YouTube kanál, strih a všetko, čo súvisí s videom. Ďalší človek bude zasa zabezpečovať akýsi marketing okolo projektu, aby sme vedeli udržať tento projekt pri živote.
Bolo by len otázkou času, kedy by som ho nevedel finančne utiahnuť, takže musíme zabezpečiť aj nejaký pravidelný príjem, aby som vôbec mohol chodiť do terénu. Postupne nevylučujem, že k sebe prizvem aj ďalšieho investigatívneho novinára. Záleží na tom, ako sa projekt rozbehne a aké ďalšie rozmery naberie.
Slovensko má množstvo neobjasnených zločinov – existuje konkrétny prípad, o ktorom sa podľa vás Slováci musia dozvedieť a ktorý považujete za svoju prioritu v najbližšom období?
Nemôžem to dopredu povedať, aby som si „nepustil kapra z rybníka“. Takže poviem to všeobecne – áno, mám pripravené prípady, ktoré sú doteraz neznáme alebo zatiaľ nikdy nezverejnené.
Ako sa vyvíja situácia okolo Kristiána Kádara po tom, čo ste odhalili pokus o vraždu jeho exmanželky? Máte nové informácie?
V tomto prípade už bolo začaté trestné stíhanie vo veci – a to práve na základe informácií, ktoré som zverejnil. V krátkom čase by malo dôjsť k vzneseniu obvinenia vo veci vraždy v štádiu pokusu. Veľmi sa tomu teším. Je to presne ukážka toho, že práca, ktorú robím, má zmysel.
Nie je to len o prehŕňaní sa v policajných spisoch, ale skutočne sa terénnou prácou dostávam k informáciám, o ktorých nemali vedomosť ani orgány činné v trestnom konaní. A práve vďaka dôvere, ktorú si touto formou u ľudí budujem, za mnou prichádzajú a sú ochotní spolupracovať – aj v prípadoch, ktorými sa doteraz nikto nezaoberal.
Ktorý prípad, ktorý ste rozoberali, vo vás zanechal najsilnejšiu stopu – či už emocionálne, alebo tým, ako ovplyvnil vaše vnímanie spravodlivosti?
Asi najbrutálnejší prípad, ktorý ma skutočne ovplyvnil – vlastne sú dva. Prvým je prípad Kataríny Hrozányovej, úradníčky zo Slovenskej sporiteľne, ktorú zlikvidovala mafia. Dodnes je niekde v ilegálnom hrobe. Bola zavraždená – objednávka vraždy prišla od istého bohatého podnikateľa. Druhý je prípad Anity Krištofovej – 20-ročného dievčaťa, ktoré bolo v štvrtom mesiaci tehotenstva. Zabili ju sátorovci tým najbrutálnejším spôsobom, akým sa dá vraždiť.
Z môjho pohľadu išlo o vraždu len preto, že bola v nesprávnom čase na nesprávnom mieste. Jednoducho sedela vedľa svojho priateľa, na ktorého bola objednaná vražda. Keď bola v aute, rozhodli sa, že zabijú aj ju. Ale to im nestačilo – predtým ju ešte znásilnili a brutálne sa na nej vyvŕšili.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
