Vojenská spolupráca s Poľskom, modernizácia armády, ale aj otázky, či sa Slovensko v prípade konfliktu vôbec chce brániť – Robert Kaliňák v otvorenej debate.
Slovensko uzavrelo významnú vojenskú dohodu s Poľskom, no vyjadrenia ministra obrany Roberta Kaliňáka (Smer-SD) vyvolali diskusiu o tom, aká je vlastne obranná stratégia krajiny. Kaliňák obhajoval spoluprácu so zahraničnými partnermi, no zároveň tvrdil, že niekedy je lepšie nebrániť sa. Je to nový smer slovenskej obrany? A aké plány má Slovensko v prípade ohrozenia? Tomuto a tiež ďalším témam sa minister obrany venoval v Téme s Petrom Bielikom na TV Spark.
Zmluva s Poľskom: Zbrane, munícia a transportéry
Jednou z hlavných tém bola čerstvo uzatvorená vojenská dohoda s Poľskom, ktorá zahŕňa:
- Výrobu 155 mm delostreleckej munície s poľskou účasťou,
- Dodávky protivzdušného systému Piorun,
- Spoločnú výrobu transportérov Rosomak so slovenskou vežou Turra 30,
- Diskusiu o nákupe poľských tankov K2PL ako alternatívy k Leopardom.
Kaliňák zdôraznil, že Slovensko nemôže bezhlavo zvyšovať produkciu zbraní, pretože o ne „možno o 10-15 rokov nebude taký dopyt“.
„Každá krajina má mať takú kapacitu, ktorú potrebuje počas vojnového konfliktu. Ak ju preženiete, môžete riskovať krach obranného priemyslu, keď dopyt opadne,“ uviedol minister obrany.
„Niektoré vojny sa nedajú vyhrať“ – Kaliňák spochybnil postup Ukrajiny
Kaliňák počas debaty vysvetľoval aj svoj kontroverzný výrok, že „niekedy je lepšie sa nebrániť“. Odkazoval pritom na rok 1968 a situáciu na Ukrajine:
„Ukrajina mala minimálne dvakrát šancu vyrokovať lepší mier, než má dnes. Bolo to v apríli 2022 v Istanbule a potom na jeseň, keď sa im podarilo dosiahnuť Charkov a Cherson.“
Podľa ministra Ukrajina dnes vojensky nevyhráva a čím dlhšie bude konflikt pokračovať, tým horšie podmienky na mierové rokovania bude mať:
„Ak bude Ukrajina pokračovať vo vojne, následky budú pre ňu iba horšie. Koľko ľudí ešte musí zomrieť, aby situácia dopadla rovnako ako pred rokom?“
Pri otázke, či by sa nemalo v prípade konfliktu brániť ani Slovensko Kaliňák argumentuje tým, že Slovensko je v inej pozícii, pretože je súčasťou NATO a má kolektívnu obranu:
„My sme v NATO, Ukrajina nie je. Rozumieme tomu rozdielu?“
Branná povinnosť nebude, armádu chce motivovať inak
Moderátor Peter Bielik otvoril aj otázku, či Slovensko potrebuje znovu zaviesť povinnú vojenskú službu, keďže armáda má menej než 20 000 vojakov. Kaliňák to odmietol:
„Máme lepšiu cestu – dobrovoľné vojenské kempy pre mladých a motivačný systém pre zálohy. Chceme, aby ľudia slúžili preto, že chcú, nie preto, že musia.“
Slovensko podľa jeho slov organizuje vojenské letné tábory pre mládež a mladí ľudia si môžu privyrobiť ako súčasť Národných obranných síl.
„Za dva týždne výcviku a pár víkendov si môžu zarobiť až 3 000 eur v čistom. Je to skvelá letná brigáda aj príprava na možné ohrozenie,“ vysvetlil minister.
800 miliárd na prezbrojenie EÚ? Slovensko chce mosty a nemocnice
Európska únia plánuje miliardové investície do zbrojenia, no Slovensko má iný prístup. Kaliňák obhajoval tzv. duálne využitie vojenských výdavkov:
„Ak si myslíte, že samotné zbrane vás ochránia, mýlite sa. Armáda potrebuje aj cesty, mosty a nemocnice.“
Podľa ministra vojenské investície musia mať civilné využitie, aby slúžili nielen vojakom, ale aj obyvateľom. Ako príklad uviedol vojenskú nemocnicu v Prešove, ktorá v mierových časoch bude slúžiť bežným občanom.
Záver: Minister tvrdí, že Slovensko modernizuje armádu, ale nechce eskalovať konflikty
Robert Kaliňák v diskusii obhajoval modernizáciu armády a vojenskú spoluprácu s Poľskom, no zároveň presadzoval mierový prístup k riešeniu konfliktov. Odmieta povinnú vojenskú službu a tvrdí, že Ukrajina mala lepšie vyjednávacie pozície v minulosti. Slovensko podľa neho nebude zvyšovať výdavky na zbrane, ale radšej investuje do infraštruktúry.
Opozícia však tvrdí, že vláda týmto prístupom oslabuje slovenskú obranyschopnosť a odďaľuje reálne posilnenie armády. Ako sa bude Slovensko brániť v prípade ohrozenia, ukáže až budúcnosť.
