Mnislav Zelený, známy etnológ a kultúrny antropológ, sa preslávil svojimi výskumnými cestami medzi juhoamerických a stredoamerických indiánov, pričom od nich získal prezývku Atapana. V roku 1989 ho kmeň Jawalapiti adoptoval, ale on sám sa najviac považuje za hrdého Čecha a národného patriota. Na začiatku migračnej krízy varoval pred nebezpečenstvom, ktoré prinesie prijímanie miliónov utečencov z odlišných kultúr, a bol vtedy označovaný za rasistu a xenofóba. V rozhovore vysvetľuje, prečo si myslí, že súčasné problémy Európy majú korene už v študentských nepokojoch v Paríži v roku 1968.
Mnislav Zelený, český etnológ a kultúrny antropológ, sa rozhodol s redaktormi portálu idnes.cz stretnúť na pražských Olšanských hřbitovoch pri pamätníku Julia Grégra, zakladateľa Národních listů a spoluzakladateľa Národní strany svobodomyslné. Pre Zeleného má toto miesto osobitý význam, pretože Grégr sa významne zaslúžil o české národné sebavedomie a zanechal významnú stopu v histórii. Zelený ako hrdý český patriot považuje za dôležité si tieto historické súvislosti pripomínať, keďže cesta k národnej identite nebola jednoduchá a často si vyžiadala obete.
Okrem toho Zelený priznáva, že si miesto na cintoríne vybral aj z praktických dôvodov. Je tam pokoj a čistý vzduch, čo v meste ako Praha nie je samozrejmosťou. Cintorín na neho pôsobí aj spirituálne, vedomím, že všetci raz zomrieme, čo je nevyhnutnou súčasťou života.
Trendy, ktoré rozkladajú tradičný svet
V rozhovore sa Zelený vyjadril aj k súčasným problémom, ktoré podľa neho rozkladajú tradičný svet, ako sú diskusie o genderizme, militantnom feminizme alebo hnutí Black Lives Matter. Tieto trendy podľa neho prispievajú k postupnému zániku tradičných hodnôt a k postupnému nahrádzaniu pôvodného obyvateľstva Európy cudzími etnikami a náboženstvami, ktoré si na rozdiel od Európanov udržiavajú svoje hodnoty a rodiny.
Ako kultúrny antropológ si Zelený uvedomuje, že svet sa mení a že aj český národ môže časom zmiznúť.
Podľa jeho názoru by mali Európania brániť svoju identitu a hodnoty, aj keď v dlhodobom horizonte to môže byť neúspešný boj. Dôležitým faktorom je demografia a vysoká pôrodnosť niektorých skupín, čo podľa neho ukáže, kto bude v Európe v budúcnosti dominovať.
Varovanie pred neúmernou migráciou a jej následkami
Pred niekoľkými rokmi, keď v Európe prevládalo nadšenie z prijímania veľkého množstva utečencov z Blízkeho východu, varoval niekoľkokrát verejne pred neriadenou masovou migráciou, najmä z muslimských krajín, ktorá môže zničiť základy európskych spoločností. Kritizoval najmä nemeckú kancelárku Angelu Merkelovú a jej politiku otvorených dverí pre utečencov, čo označil za nebezpečné rozhodnutie.
„Vtedy ma niektorí kvôli upozorňovaniu na problémy s nekontrolovanou migráciou zo Sýrie zasiahnutej vojnou, ale aj ďalších kútov sveta nazývali xenofóbom, fanatickým rasistom. Bývalý rektor Masarykovej univerzity Jiří Zlatuška ma dokonca v polemike prirovnával k Josefu Mengelemu (vojnový zločinec, nacistický dôstojník SS a lekár prezývaný Anjel smrti, ktorý počas druhej svetovej vojny v koncentračnom tábore Osvienčim robil morbídne a sadistické) . Zrejme preto, že som v nadsadení nazval madam Merkel vodcom genocídy európskeho belošského obyvateľstva. Snažil som sa už vtedy načrtnúť pravdepodobne neveselú budúcnosť európskej spoločnosti. Chcel som, aby ľudia prezreli a začali konať,“ hovorí Zelený.
Dnes, keď sa problémy s migrantmi v Nemecku, Francúzsku, Belgicku a Švédsku začali prejavovať v plnej sile, možno konštatovať, že mnohé jeho varovania sa naplnili.
Nedostatok kultúrnej kompatibility
Súčasné problémy s neasimilovanými migrantmi a vznikajúcimi getami v mnohých západoeurópskych mestách mu dávajú za pravdu.
Podľa jeho názoru neexistuje dostatočná kultúrna kompatibilita medzi migrantmi a pôvodnými obyvateľmi, čo sa prejavuje vo vytváraní uzavretých komunít, ktoré si udržiavajú svoju nenávisť voči väčšinovému obyvateľstvu. Tento stav nie je prínosom pre spoločnosť, ale naopak prispieva k násilnostiam a terorizmu.
„Tá kultúrna kompatibilita jednoducho nie je príliš veľká. Som zvyknutý hovoriť otvorene, nemusím sa báť o nejaké výnosné miesto v politike či o prebendy v akademickej sfére, nie som ani aktivista v nejakej neziskovke hovoriacej podľa svojho chlebodarcu. Vždy som bol a budem osamelý vlk. Som nezávislý. Proti mne naopak najviac pálili ľudia platení rôznymi európskymi fondmi, grantmi, štipendiami, dotáciami či podporami. Nikto z nich však ako ja nežil roky medzi cudzími etnikmi v Amerike, v Ázii alebo medzi chudobnými černochmi, aby na vlastnej koži poznal, že všetko na tomto svete má svoje miesto a všade by sa mal človek správať podľa miestnych zvykov a tradícií. Inak to nemôže dopadnúť dobre,“ hovorí Zelený.
Európska politika a stopy historických chýb
Mnohé z politických rozhodnutí, ktoré sa dnes považujú za prínosné a tolerantné, sú vnímané ako dôsledok politického tlaku a snahy prekonať historické chyby minulosti, ako napríklad kolonializmus.
Niektoré západoeurópske krajiny, ktoré v minulosti kolonizovali iné časti sveta, sa snažia „odčiniť“ svoje historické hriechy otvorenosťou k migrácii.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
