Slovenská ekonomika pokračovala v raste, hoci tempom len 1,8 % medziročne. Nezamestnanosť mierne klesla, avšak zoštíhlili sa aj investície a stagnuje zahraničný obchod, vyplýva správy o hospodárstve Slovenska v 4. štvrťroku 2024.
Slovenské hospodárstvo zaznamenalo v poslednom štvrťroku 2024 medziročný rast hrubého domáceho produktu (HDP) o 1,8 % v stálych cenách. V nominálnych hodnotách bol HDP medziročne vyšší o 4,8 %, dosahujúc 33,9 miliardy eur, informuje Štatistický úrad SR.
Za celý rok 2024 sa ekonomika zväčšila o 2 %, čo bolo najrýchlejšie tempo za posledné tri roky, ktoré boli pre nás vnútro- aj zahraničnopoliticky náročnejšie.
Ekonomiku ťaháme skôr „z domu“
Hlavným motorom rastu zostal domáci dopyt, podporený rastúcou spotrebou domácností aj verejnej správy.
Konečná spotreba domácností stúpla medziročne o + 7,8 %, pričom najviac sa utrácalo na bývanie a potraviny.
Investície sa však prepadli o – 11,5 %, čo bolo druhý štvrťrok po sebe. Saldo zahraničného obchodu bolo v miernom mínuse, keďže dovozy a vývozy ostali na rovnakých úrovniach.
Inflácia klesala, no potraviny draželi
Priemerná inflácia za rok 2024 bola 2,8 %, čo predstavuje zásadný pokles oproti 10,5 % v roku 2023. Vo štvrtom štvrťroku dosiahla inflácia 3,1 %, čo bola druhá najvyššia hodnota v roku.
Ceny potravín stúpali tempom + 4,2 %, najviac zdraželi OLEJE a TUKY (+25,8 %).
Česko premiantom v zamestnanosti
Počet pracujúcich sa medziročne zväčšil o 0,2 % na 2,65 milióna osôb. Miera nezamestnanosti očistená od sezónnych prác klesla na 5,3 %, čo je zhruba o tri desatiny % menej ako pred rokom, informoval Eurostat.
Pre porovnanie so zvyškom Európskej únie, priemerná miera nezamestnanosti (koncom minulého roka) v EÚ je 6,3 %, pričom najnižšia miera je aktuálne v Česku (2,8 %), na Malte (3,0 %), v Poľsku (3,0 %) a v Nemecku (3,4 %).
Naopak, najhoršie sú na tom s nezamestnanosťou južania a severania. Najvyššia je v Španielsku (11,2 %), Grécku (9,6 %), ale aj vo Fínsku (8,7 %) a v Švédsku (8,5 %).
Najviac slovenských zamestnancov a zamestnankýň bolo koncom roka v PRIEMYSLE, STAVEBNÍCTVE a DOPRAVE.
Mzdy rastú pomalšie
Priemerná nominálna mzda vo štvrtom štvrťroku stúpla na 1 643 eur, čo predstavuje medziročný nárast o 4,7 %. Po započítaní inflácie však reálna mzda vzrástla len o 1,6 % (keďže zároveň narástli aj ceny).
Dynamika rastu miezd tak už tretí kvartál po sebe zvoľňovala. Najviac rastú mzdy v maloobchode.
Bytová výstavba upadá
Počet dokončených bytov bol v roku 2024 najnižší za posledných šesť rokov. V štvrtom štvrťroku sa skolaudovalo 4 900 bytov, čo predstavuje medziročný pokles o – 29 %.
Najviac bytov pribudlo v Bratislavskom kraji, no i tam došlo k poklesu.
Prečo a kde klesáme?
Investičný pokles v 4. štvrťroku 2024 sa týka najmä týchto odvetví:
- PRIEMYSELNÁ VÝROBA – výroba dopravných prostriedkov (+4,3 %), kovov a kovových konštrukcií (+24,6 %), výrobkov z gumy a plastu (+14,2 %). Naopak, investície do výroby strojov a zariadení klesli o 22,8 %.
- NEHNUTEĽNOSTI – druhý najvyšší objem investícií (18,6 % z celkového objemu), pričom medziročne vzrástli o 5,4 %.
- VEREJNÁ SPRÁVA A OBRANA – tretí najväčší objem investícií (13,1 %), no pokles o 21,7 %.
- ENERGETIKA – dodávka elektriny, plynu a pary zaznamenala medziročný pokles investícií o 30,6 %.
Celkový pokles investičnej aktivity bol spôsobený hlavne nižším objemom nákupov FIXNÝCH AKTÍV (- 13,8 %, ide o stavby, stroje, technológie, patenty…) a rastúcim úbytkom DLHODOBÉHO MAJETKU (- 30,5 %, ide o aktíva určené na dlhodobé investície – lesy, nerasty, dlhopisy…)
Očakávania na rok 2025
Hospodársky vývoj v roku 2025 bude závisieť od viacerých faktorov vrátane geopolitických udalostí, situácie v eurozóne a vnútorného dopytu. Ale aj od domácej politiky a jej odhodlania investovať a podpore podnikateľského prostredia.
Hoci inflácia klesla, spomaľovanie rastu miezd a prepad investícií môže priniesť tvrdé ekonomické výzvy.
