Poslanci za Smer-SD a SNS tento týždeň odprezentovali návrh zmien v oblasti mimovládneho sektora. Tvrdia, že majú jediný cieľ, a to zvýšiť transparentnosť fungovania mimovládok. Slovenské národné stredisko pre ľudské práva však viaceré zo zmien skritizovalo. Šéf poradcov premiéra a europoslanec Erik Kaliňák hovorí, že viaceré tvrdenia nie sú pravdivé a chce, aby šéfka strediska Silvia Porubänová odstúpila.
Stredisko pre ľudské práva kritizuje najmä zmenu, ktorá má mimovládkam zaviesť povinnosť registrovať sa na činnosť lobingu. Tú však nemajú napríklad záujmové združenia či obchodné spoločnosti. Stredisko v tom vidí riziko ovplyvňovania vecí verejných obchodnými, profesijnými, či osobnými záujmami.
Erik Kaliňák na to reagoval príkladom, že „tak medzirezortné pripomienkové konanie, ktorého sa môže zúčastniť verejnosť, ako aj zasadnutie tripartity alebo iných rád vlády je presne ten zákonný priestor pre participáciu občianskej spoločnosti na tvorbe verejných politík a teda z logiky veci nemôže byť považovaný za lobing“.
Aj organizácia Via Iuris však v analýze poukazuje na to, že koaliční poslanci „zabudli definovať, čo všetklo bude lobing“. Navyše dodáva, že právna úprava lobingu, ktorá sa týka výlučne mimovládnych organizácií, porušuje ústavný zákaz diskriminácie. Nijako totiž nereguluje aktivity najväčších lobistov ako sú podnikatelia, finančné skupiny, spomínané odbory, zamestnávateľské či športové zväzy.
Problém s pokutami
Mimovládne organizácie majú mať aj povinnosť zverejňovať výkaz o transparentnosti, ktorého obsahom je prehľad príjmov a výdavkov. Obsahom výkazu majú byť aj identifikačné údaje fyzickej osoby, ktorá je orgánom alebo členom orgánu mimovládnej organizácie. Zo znenia návrhu však podľa strediska nie je jasné, na ktoré orgány sa táto povinnosť vzťahuje. Poukazuje pritom na zásah do ich práva na súkromie. „Za nesplnenie uvedenej povinnosti hrozia pokuty tisíc eur, 10-tisíc eur a na tretíkrát až zrušenie a likvidácia organizácie,“ píše stredisko pre ľudské práva v správe.
Kaliňák v tomto prípade kritizoval tvrdenie o výške pokút. „Do, do a ešte raz do. V pozmeňovacom návrhu je jasne napísané, že pokuty sú do 1000 eur a do 10 000 eur. Rovnako tam stojí, že pri ukladaní pokuty a rozhodovaní o výške pokuty registrový úrad prihliada na závažnosť, dĺžku trvania a následky protiprávneho konania a opakované neplnenie alebo porušovanie povinností,“ reagoval šéf poradcov premiéra.
Via Iuris ale poukazuje na to, že ešte väčším problémom ako samotné pokuty je to, že takéto sledovanie aktívnych občanov je opäť v rozpore s ústavou.
Zrušenie mimovládky
Kaliňák sa ohradil aj voči tvrdeniu strediska, že „o zrušení občianskeho združenia a organizácie s medzinárodným prvkom bude môcť rozhodnúť priamo Ministerstvo vnútra bez súdneho konania“. Rozhodnutie ministerstva vnútra je podľa europoslanca preskúmateľné súdom prostredníctvom správnej žaloby, čo je takto nastavené od roku 1990.
Rozšírenie právomocí rozpustiť občianske združenie rozhodnutím ministerstva pre nesplnenie si administratívnych povinností je však podľa Via Iuris zásahom do slobody združovania garantovaného ústavou. Okrem toho dodáva, že rozpustenie mimovládky je neprimeraná sankcia aj v prípade, že by o zrušení musel rozhodnúť súd.
Kto sa komu zodpovedá
Stredisko poslancom pripomína, že verejnosti sa nezodpovedajú mimovládne organizácie, ale štátne orgány, ktoré majú povinnosť zverejňovať zmluvy s mimovládkami. Tieto organizácie im pri poskytnutí finančných prostriedkov zasielajú vyúčtovania a správy.
Kaliňák vyjdaril počudovanie aj nad týmto tvrdením strediska. „Príde mi extrémne zvláštne, že mimovládne organizácie, o ktorých pár odstavcov vyššie tvrdíte, že vykonávajú činnosť v prospech verejnosti, sa zrazu v žiadnom prípade nesmú zodpovedať danej verejnosti,“ napísal v stanovisku.
Via Iuris však reagovala, že najbizarnejším návrhom v pozmeňovacom návrhu zákona je zavedenie povinnosti, aby mimovládky poskytovali informácie podľa infozákona. To znamená, že ktokoľvek si bude môcť od neziskovky vypýtať nejakú informáciu. Organizácia ju však bude poskytovať len vtedy, ak sa týka nakladania s verejnými zdrojmi. Problémom je to, že organizácie, ktoré nedostávajú dotácie z verejných zdrojov alebo sa infožiadosť nebude týkať nakladania s verejnými zdrojmi, nemajú ako zareagovať.
