Zoologická záhrada v Bratislave sa pre ochorenie pripravuje v rámci opatrení aj na možnosť úplnej karantény. Slintačka a krívačka sa zatiaľ na ďalšie farmy nerozšírila a na Slovensku tak zostáva päť ohnísk tohto ochorenia zvierat. Podozrenie na nákazu v Dolnom Ohaji sa nepotvrdilo, problémom sú neregistrované chovy.
V ZOO ohrozuje nákaza vzácne druhy
„Pripravujeme sa na všetky možnosti. Aj takú, že zostaneme v zoo so zvieratami v totálnej karanténe,“ uviedol riaditeľ ZOO v Bratislave Matej Dobšovič. Už minulý týždeň informoval, že v areáli zoo sú v platnosti všetky opatrenia na zabránenie nákazy a sú striktne dodržiavané. Poznamenal, že v niektorých prípadoch výrazne viac ako počas pandémie COVID-19. Bratislavská zoo je zatvorená od 21. marca. Pôvodne mala na 22. marca naplánované otvorenie 65. sezóny.
Po septembrovej povodni tak čelí ďalšej obrovskej výzve, a to nebezpečnej nákaze, ktorá ohrozuje mnoho vzácnych druhov, napríklad antilopy, žirafy, zubry, jelene, diviaky, daniele, kozy, ovce či muflóny. „O tie všetky môžeme prísť, ak by sa nákaza rozšírila aj za brány našej zoo,“ uviedli jej predstavitelia.
Mesačné výpadky na tržbách odhaduje ZOO na 250- až 350-tisíc eur, v prípade, že by bola zoo zatvorená štyri mesiace, výpadky by mohli dosiahnuť milión eur. Spolu s ďalšími ZOO na Slovensku sa bude snažiť získať odškodnenie zo strany štátu.
Hrozbou sú neregistrované zvieratá v domácich chovoch
„Potrebujem opäť apelovať na poľnohospodárov, poľnohospodárske subjekty naprieč celým Slovenskom, aby dodržovali všetky opatrenia, všetky nariadenia, ktoré boli vydané ústredným riaditeľom Štátnej veterinárnej a potravinovej správy pánom Chudým, ktoré boli vydávané od 7. marca až doteraz, aby dodržovali všetky nariadenia, ktoré sú, je to uzavretie hospodárskych dvorov, dezinfekcia, zákaz vstupu tretím osobám,“ povedal v pondelok minister pôdohospodárstva Richard Takáč.
Podľa ministra je problémom veľké množstvo neregistrovaných zvierat u domácich chovateľov, ktoré by mohli chorobu prenášať. V niektorých prípadoch sa podľa neho počet zvierat blížil k 100 kusom.
Až teraz príručka i infolinka
Rezort pôdohospodárstva podľa ministra pripraví zrozumiteľnú príručku o tom, čo je vírusové ochorenia a aké kroky by mali robiť. Predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Andrej Gajdoš dodal, že v najbližších dňoch by mohla byť zriadená infolinka, na ktorej by mohli farmári získať základné informácie o opatreniach, ktoré sa na nich vzťahujú. Takáč zopakoval, že na farmy pri Dunajskej Strede sa nákaza dostala pravdepodobne vzduchom, no na farmu v Plaveckom Štvrtku bola zanesená človekom.
Na jednotlivých farmách veterinári zisťujú, či sa z nich v rizikovom období niečo neprevážalo do iných častí Slovenska. Minister zdôraznil, že napriek zákazu prevozu zvierat majú indície o porušovaní tohto nariadenia. „Prosím vás, vážení poľnohospodári, netreba to podceňovať, je to fakt veľmi závažná situácia a nemôžete to brať tak, že teraz to je len niekde na juhu a nás sa to nedotýka. Dotýka sa to celého Slovenska,“ dodal minister.
Na farme v Léveli, v čase nákazy bol slovenský veterinár
Na farme v maďarskom Levéli, ktorá je druhým ohniskom ochorenia slintačky a krívačky V Maďarsku sa pohyboval slovenský veterinár. Upozornila na to v pondelok opozičná poslankyňa Veronika Remišová, ktorá sa pritom odvolala na prezentáciu maďarského agrorezortu pre Európsku komisiu. Veterinár mal maďarskú farmu navštíviť niekoľko dní pred potvrdením tohto ohniska nákazy. „Maďarskí kolegovia uviedli závažnú informáciu, že zistili, že na farme v Levéli sa 11. 3. a 18. 3. pohyboval slovenský veterinár. Zároveň tu píšu, že sa tam pohybovali aj zamestnanci zo zahraničia,“ priblížila Remišová.
Od vládnych predstaviteľov preto chce odpovede, či po návšteve maďarskej farmy, kde sa podľa poslankyne už vtedy mohli nachádzať nakazené zvieratá, trasovali pohyb slovenského veterinára a či majú informácie, ktoré slovenské chovy potom tento veterinár navštívil.
