Pred niekoľkými mesiacmi oslávila takpovediac dve životné jubileá: 75. narodeniny a svoj 500. odbehnutý maratón. Eva Seidlová spoluzakladala v Tlmačoch polmaratón, na poslednom 40. ročníku privítali aj špeciálneho hosťa. „Prišiel aj pán farár z Košíc. Rozprávali sme sa a ja som síce neveriaca, ale hovorím mu: Viete, pán farár, ja nechodím do kostola. Pre mňa je kostol príroda, v ktorej bežím,“ hovorí.
Pani Seidlová trénuje denne na trati Tlmače – Kozárovce – Nemčiňany a späť. „Ráno nachystám manželovi raňajky, o 8:00 idem behať a do pol 11 som doma… Potom obchod a obed, do pol jednej mám už aj riady umyté. Poobede sa venujem hlavne záhrade, lebo aj kosím,“ hovorí. Bez čoho na beh nevyrazí? „V prvom rade si musím vypiť kávu, bez toho nefungujem ani nebehám. Toľkokrát sa mi aj iní bežci čudovali, že si pred maratónom doprajem kávu a piškóty…“
Žiadnu špeciálnu diétu nedrží, hoci priznáva, že polievku nemusí a nie je ani veľký jedák. Varieva podľa toho, „aká je doma objednávka“, sama preferuje veľa zeleniny a minimum mäsa. Ako hovorí, „telo si povedalo, že si na veľa mäsa nenárokuje.“ Jeden zlozvyk predsa len má — sladkosti.
„Oriešky, sladkosti a sušené ovocie jedávam denne vo veľkých množstvách. Aj manžel sa na mňa hnevá, že toto vyjedávam a potom normálne nejem,“ smeje sa. „Tiež hovorieva, že kiežby som namiesto behania radšej chodila do vinice robiť. To bol vždy náš kameň úrazu… Ale viete, kto neskúsi, pre toho je veľa aj maratón. Manžel si vždy myslel, že má právo ma v tomto usmerňovať.“
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Pani Seidlová vraví, že regeneruje hlavne doma v záhrade. „Kedysi som sa otužovala s ľadovými medveďmi. Kým nás bolo desať, aj ma to bavilo. Teraz príde množstvo ľudí, už z toho nie je taká komorná akcia ako kedysi… Na záhrade mám sprchu, tak sa každý deň sprchujem v studenej vode. To mi stačí,“ vysvetľuje.
Doma aj kosí a pracuje okolo domu. Keď má voľno, venuje sa aj svojim piatim vnučkám, hoci nie tak často ako kedysi. „Predtým tu bývali celé leto, to boli časy… Teraz má každá to svoje: školu, kluby, tábory. Nepotrebujú ma toľko, aj som za to trošku smutná. Čakám na pravnúčatá, nech ešte trošku pookrajem medzi deťmi,“ pousmeje sa.
Prečo behá
Pani Seidlová odbehla aj sedem 100-kilometrových behov, zabrali jej osem až desať hodín. Nad čím všetkým človek počas toľkého času uvažuje? „Keď behávam moje denné tréningy, rozmýšľam, čo nakúpim a čo navarím. Na maratóne, ako to príde… s kým som sa stretla, čo mi povedal, aj klebety si preberám,“ smeje sa. „Je to rôzne. Tiež sa často vraciam v čase. Veľakrát máte doma výmenu názorov a potom mi v behu napadnú lepšie argumenty, ktoré som mohla použiť.“
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
