Počet ľudí s poruchou pohlavnej identity sa za posledné tri roky takmer zdvojnásobil. Ukázali to dáta, ktoré TASR poskytli zdravotné poisťovne. Sociológ Roman Džambazovič za tým vidí tolerantnejšiu a informovanejšiu spoločnosť. O výrazný nárast podľa iniciatívy Inakosť nejde. Sexuologička Oľga Jamborová upozornila, že pre nárast sa dostupnosť starostlivosti pre týchto ľudí zhoršila.
Počet poistencov s poruchou pohlavnej identity od roku 2020 do júla tohto roka stúpol na 299. Všeobecná zdravotná poisťovňa, Dôvera a Union zdravotná poisťovňa v roku 2020 evidovali 152 poistencov, v roku 2021 to bolo 185 a vlani 282 poistencov.
„Dá sa to vysvetliť nedostatkom dát v minulosti a najmä neviditeľnosťou transrodových ľudí a nedostatkom informácií o transrodovosti,“ reagoval pre TASR Martin Macko, riaditeľ Inakosti, ktorá v rámci poradenstva pracuje s LGBTI+ komunitou.
O výrazný nárast, ktorý by nastolil dlhodobý trend, však podľa neho nejde. „Skúsenosti z demokratických krajín ukazujú v dlhodobých trendoch pozvoľný nárast transrodových ľudí,“ skonštatoval. Za zvýšeným nárastom v roku 2022 Macko vidí pandémiu.
„Na základe našich skúseností môžeme vysvetliť nárast ľudí v roku 2022 ukončením pandemických opatrením a opätovným sprístupnením zdravotnej starostlivosti, ktorá bola počas pandémie pre transrodových ľudí často úplne nedostupná,“ doplnil.
Za nárastom by sociológ hľadal najmä spoločenské faktory ako zvýšená tolerancia spoločnosti či nárast informovanosti. „Nemôžeme síce hovoriť o úplnom prijatí zo strany slovenskej spoločnosti, ale zmena toho, ako sa o téme píše a hovorí v spoločnosti, poukazuje na výrazné zmeny. Tí, ktorí sa báli či hanbili, môžu zažiť coming out a vyhľadať zdravotnú pomoc či poradenstvo. V prípade tých, ktorí nedokázali pomenovať, čo cítia a prežívajú, ide o zvýšenú možnosť sa o téme dozvedieť viac, lebo už nejde o tabuizovanú záležitosť,“ priblížil pre TASR Džambazovič, ktorý je aj vedúci Katedry sociológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
Sexuologička Jamborová predpokladá viacero faktorov. „Ako aj iné poruchy majú multifaktoriálny pôvod, predpokladám, že aj v tomto prípade je za týmto nárastom viac dôvodov. Viac sa o probléme hovorí, dokonca sa dostáva do politických rozhovorov, hoci jeho riešenie je čisto medicínsky problém,“ podotkla pre TASR. Doplnila, že sexuálne identita u dieťaťa sa vyvíja ešte pred narodením. „Značnou mierou sa na vývoji sexuálnej identity podieľa hormonálne nastavenie, respektíve ich poruchy u budúcej matky. Práve hladiny pohlavných hormónov majú veľký vplyv na formovanie budúceho psychického pohlavia v mozgových štruktúrach,“ ozrejmila.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)