Obezitologička a šéfka Slovenskej asociácie pre výživu a prevenciu Adela Penesová podporuje zavedenie dane zo sladených nápojov. Mohla by podľa nej prispieť k zníženiu obezity u detí a dospelých. Daň podporuje aj ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková (Hlas-SD). Inštitút ekonomických a spoločenských analýz (INESS) naopak daň neodporúča. Viceprezident Slovenskej obezitologickej asociácie Peter Minárik podotkol, že pomôžu najmä komplexné a dlhodobé verejno-zdravotnícke riešenia zamerané na podporu zdravších stravovacích návykov.
„Presadzujem vyššiu daň zo sladených nápojov a cukru. Nemôže stáť jeden a pol alebo dva litre sladeného nápoja euro, ak minerálka neochutená stojí sedemdesiat centov,“ zdôraznila Penesová pre TASR. Spotreba sladených nápojov podľa nej stúpa. „Podľa údajov štatistického úradu z roku 2022 stúpla aj spotreba cukru na 32 kilogramov na osobu za rok, čo predstavuje takmer štyri polievkové lyžice cukru denne,“ upozornila.
Penesová poukázala na to, že efekt dane na obezitu závisí aj od ekonomickej situácie. „Vzhľadom na fakt, že na Slovensku žije jeden milión ľudí v takzvanej pracujúcej chudobe, tak by to efekt podľa mňa malo. Na Slovensku sa človek necíti chudobným, ak má príjem zhruba 1000 eur v čistom, vtedy už prestávate cítiť existenčný stres. Toľko a viac však zarába iba 20 percent zamestnancov v SR, ale pracujúca chudoba zarába do 721 eur mesačne,“ vysvetlila.
Daň zo sladených nápojov by podľa INESS nemusela viesť k štíhlejšej populácii. Tvrdí, že zavedenie dane by znížilo dopyt po sladených nápojoch, ale nie je jednoznačné, či by mala efekt aj na obezitu. „Počet štúdií, skúmajúcich dopad dane na kalorický príjem jednotlivca, je nízky. Ich zistenia ale ukazujú, že zníženie kalorického príjmu by bolo minimálne,“ zhodnotili v publikácii Sladké daňové pokušenie. Dodali, že by s vysokou pravdepodobnosťou došlo k nezamýšľaným dôsledkom, ako je napríklad cezhraničné nakupovanie.
Zmenu podľa INESS nemožno očakávať vďaka zavedeniu jedného jednoduchého opatrenia. Inštitút upozornil, že na Slovensku chýba komplexný prístup k problematike. „Dosahovanie dobrého zdravotného stavu je tkaním jemnej pavučiny každodenných rozhodnutí človeka o jedle, strese, fyzickej aktivite, vzťahoch či pobyte v určitom prostredí,“ pripomenul.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
