Milan Ondrík, jeden z najvýraznejších slovenských hercov, opäť zaujal svojou úprimnosťou a pohľadom na aktuálne dianie vo svete.
Na nedávnej prezentácii filmu Ema a smrtihlav sa podelil nielen o svoje skúsenosti s natáčaním, ale aj o svojich obavách týkajúcich sa budúcnosti. V tejto snímke stvárnil postavu gardistu, ktorý spočiatku pôsobí ako negatívna postava, ale postupne sa ukáže jeho ľudská stránka. Informuje portál PLUS 7DNÍ.
Podľa Ondríka je jeho postava viacvrstevná a ponúka divákom príbeh o človeku, ktorý hľadí na druhých bez predsudkov, bez ohľadu na ich národnosť alebo pôvod. Zaujímavým aspektom jeho postavy je jej empatia a schopnosť vidieť v druhom človeku viac než len vonkajšie charakteristiky.
Herec zároveň zdôraznil, že práve empatia je vlastnosť, ktorú sa snaží vo svojej práci vyjadriť. Sám seba vníma ako človeka, ktorý má veľký cit pre druhých, a preto ho postava Dušana, ktorú stvárňuje, tak oslovila. Vyzval svojich fanúšikov, aby sa v každodennom živote snažili vidieť jeden druhého ako ľudí, bez ohľadu na politické názory, národnostné rozdiely či iné odlišnosti.
Ondrík sa vo svojej úprimnosti nevyhol ani ťažkým témam, ktoré ho osobne veľmi zasahujú. Vyjadril svoje obavy o bezpečnosť svojich detí, keď sa zamyslel nad aktuálnymi tragédiami vo svete. Strach o vlastný život síce nemá, no jeho starosť o to, ako by jeho deti reagovali, keby sa niečo stalo jemu, je niečo, čo ho veľmi trápi.
Tento moment z Kvetnej nedele, keď v susednej krajine došlo k výbuchu, ktorý si vyžiadal nevinné obete, ešte viac prehĺbil jeho strach o deti a ich bezpečnosť. Pre Ondríka sú tieto obavy aktuálne a veľmi reálne, čo len podčiarkuje, aké dôležité je pre neho byť oporou svojej rodine.
Čo si myslí Ondrík o prepustení Černáka?
Milan Ondrík sa k téme možného prepustenia Mikuláša Černáka postavil s veľkou opatrnosťou a rešpektom. Ako filmový predstaviteľ tejto kontroverznej postavy si uvedomuje citlivosť celej situácie.
Hoci by mohol vysloviť svoj osobný názor, uvedomuje si, že akékoľvek vyjadrenie v tejto veci môže vyvolať búrlivú diskusiu a dotknúť sa najmä pozostalých obetí. Zdôraznil, že nie je v jeho právomoci nikoho súdiť, pretože to patrí do rúk súdov, a napokon aj vyššej moci, obetiam a ich rodinám.
Herec si uvedomuje, že jeho názor nie je rozhodujúci a nepovažuje ho za dôležitý. Omnoho viac ho trápi, že na slobode sa stále pohybujú ľudia, ktorí podľa neho patria za mreže. Práve na tých by sa podľa neho mala sústrediť pozornosť spravodlivosti, nie na to, či si Černák zaslúži druhú šancu. Jeho vyjadrenia boli jasné, zdržanlivé a bez pokusu zaujať výbušné stanovisko – namiesto toho poukázal na širší problém spravodlivosti v spoločnosti.
