Vojenský analytik Vladimír Bednár upozorňuje, že najväčšiemu riziku zo strany Ruska v súčasnosti nečelí Pobaltie, ako sa bežne predpokladá, ale najmä Slovensko, Bulharsko a Maďarsko. Pre portál tvnoviny.sk vysvetlil, prečo sú tieto štáty podľa neho vystavené väčšiemu nebezpečenstvu.
Mýtus o zraniteľnosti Pobaltia
Litva, Lotyšsko a Estónsko sú tradične považované za „Achillovu pätu“ NATO. Ich spoločná história so Sovietskym zväzom a geografická blízkosť k Rusku, ako aj ich malá rozloha a izolovaná poloha, vyvolávajú obavy z možného útoku.
Kritickým bodom je tzv. Suwalský koridor – strategický úsek medzi Poľskom, Litvou, Bieloruskom a ruskou exklávou Kaliningrad. Ak by ho Rusko ovládlo, pobaltské krajiny by boli prakticky odrezané od zvyšku Aliancie. Práve preto sa vojenské plány NATO dlhodobo sústreďujú na tento región.
Bednár však tvrdí, že aktuálne sú rizikovejšie iné štáty – konkrétne tie, kde má Rusko väčší vplyv na verejnosť.
Lokálna prevaha namiesto otvorenej vojny
Bednár pri svojej analýze vychádza z historických postupov Kremľa. Tvrdí, že Rusko si uvedomuje, že v priamej konfrontácii by proti NATO neuspelo. Preto sa radšej sústreďuje na miesta, kde môže využiť tzv. lokálnu prevahu a spoločenskú podporu.
Podľa neho ruská stratégia nepočíta s veľkoplošným útokom, ale skôr s využitím chaosu a rozporov v spoločnosti. V krajinách, kde je časť obyvateľstva ochotná sympatizovať s Moskvou, by sa Rusko mohlo pokúsiť presadiť svoj vplyv bez otvorenej invázie.
Ukrajina ako precedens
Bednár pripomína, že podobné očakávania mal Kremeľ aj pred inváziou na Ukrajinu. Ruské vedenie sa údajne domnievalo, že ukrajinské obyvateľstvo ich privíta ako osloboditeľov, čo sa však nepotvrdilo.
Rusko si dokonca sľubovalo, že vďaka svojim agentom a sympatizantom v ukrajinských štruktúrach získa výhodu hneď na začiatku konfliktu. Tieto predpoklady sa však ukázali ako mylné a Ukrajina sa bráni oveľa rozhodnejšie, ako Moskva očakávala.
Kremeľ okrem vojenského nátlaku využíva aj iné formy zasahovania do suverenity iných krajín. Dobrým príkladom je Moldavsko, kde Rusko dlhodobo podporuje separatistické hnutia a destabilizuje vnútropolitickú situáciu. Bednár varuje, že aj iné štáty by sa mohli stať obeťami podobného scenára – stačí, ak sa dostatočná časť spoločnosti postaví na stranu Moskvy a paralyzuje rozhodovanie vlády.
Ruská menšina v Pobaltí nie je takou hrozbou
V minulosti sa hovorilo aj o hrozbe zo strany ruskej menšiny v pobaltských krajinách, ktorú by Rusko mohlo využiť ako zámienku na intervenciu. Najväčšia koncentrácia rusky hovoriaceho obyvateľstva je v Lotyšsku a Estónsku. Avšak aktuálne prieskumy ukazujú, že aj títo obyvatelia si čoraz viac uvedomujú hrozbu, ktorú Rusko predstavuje, a často sú proti jeho politike.
Silná podpora Ukrajiny a obranné opatrenia
Litva, Lotyšsko a Estónsko dnes patria medzi najoddanejších podporovateľov Ukrajiny. Výrazne zvýšili svoje obranné rozpočty a aktívne budujú obranné línie – vrátane bunkrov, tankových priekop a prekážok známych ako dračie zuby.
Obyvateľstvo týchto krajín má historickú pamäť na násilné potlačenie ich nezávislosti. Na rozdiel od „nežného“ odchodu sovietskych vojsk z Československa, v Pobaltí sprevádzala ich odchod krvavá represia. Len v Litve v roku 1991 zahynulo 14 ľudí pod pásmi sovietskych tankov.
Slovensko v prvej línii rizika
Bednár upozorňuje, že najväčšie nebezpečenstvo dnes hrozí krajinám, kde je proruská nálada najrozšírenejšia. Slovensko podľa neho vedie tento rebríček, nasledované Bulharskom a Maďarskom. Znepokojujúce je, že k destabilizácii situácie by stačilo, keby Ukrajina stratila nezávislosť podobne ako Bielorusko – bez potreby úplnej vojenskej porážky.
Podľa odborníkov sa Bielorusko stalo plne závislým od Ruska – politicky, ekonomicky aj vojensky. Prezident Lukašenko si udržal moc aj vďaka ruskej pomoci pri krvavom potlačení protestov v roku 2020. Dnes je Minsk prakticky v podriadenom postavení a jeho územie slúži ako základňa pre ruské vojenské operácie proti Ukrajine.
Podobný osud Kremeľ pôvodne plánoval aj pre Ukrajinu. Cieľom bolo dosadiť tam proruskú bábkovú vládu. Spomína sa najmä meno Viktora Medvedčuka – politika s blízkymi väzbami na Putina.
Elity ovplyvňujú proruské nálady
Na Slovensku je spoločnosť silne rozdelená – nielen v pohľade na domácu, ale aj zahraničnú politiku. Krajina patrí medzi najproruskejšie v Európe. Podľa prieskumov má prezident Putin vyššiu dôveru ako ukrajinský líder Zelenskyj.
Slovenská verejnosť je tiež naklonená kompromisu s Ruskom – značná časť obyvateľov si myslí, že Ukrajina by sa mala vzdať časti svojho územia výmenou za mier. Bednár to pripisuje vplyvu politických elít, ktoré podľa neho často z osobných či mocenských dôvodov šíria naratívy, ktoré nahrávajú Kremľu.
