Znepokojivé čísla zo štátneho rozpočtu dávajú tušiť, že občanov čakajú neľahké časy. Napriek avizovaným úsporným opatreniam sa Slovensko borí s rastúcim deficitom aj dlhom. Za zhoršený stav verejných financií odborníci vinia nové výdavky vlády, vznik Ministerstva športu a cestovného ruchu a navýšené trináste dôchodky.
Rozpočtová nerovnováha tak naberá na obrátkach a štát sa pripravuje na ďalšie spôsoby, ako zaplátať vznikajúcu dieru. Jedným z riešení môže byť ďalšie zaťaženie obyvateľstva.
Rekordný deficit napriek „šetreniu“
Rozpočtový deficit Slovenska sa v roku 2024 vyšplhal na 5,3 % HDP. Ako uviedla Pravda.sk, oproti predchádzajúcemu roku ide o nárast o 0,1 percentuálneho bodu, a to aj napriek balíku opatrení, ktorý mal verejné financie stabilizovať. Opatrenia ako zavedenie daňových licencií pre firmy, zvýšenie zdravotných odvodov či sektorová daň pre banky sa ukázali ako nedostatočné a najmä dočasné. Vláda totiž úspory opäť minula – a nie v malom rozsahu.
Športové ministerstvo a dôchodky za milióny
Založenie nového ministerstva pre šport a cestovný ruch síce môže pôsobiť ako krok smerom k rozvoju rekreácie a turizmu, no z hľadiska financií išlo o ďalší fixný výdavok, ktorý zvyšuje štrukturálny deficit. Rovnaký efekt majú aj zvýšené trináste dôchodky, ktoré vláda predstavila v novej forme. Tieto trvalé výdavky spôsobili nárast štrukturálneho deficitu z 3,3 % HDP v roku 2023 na 4,2 % v nasledujúcom roku.
Drahé energie, oneskorené dodávky a optické zlepšenia
Formálne nižší deficit v porovnaní s plánom (6,9 miliardy eur namiesto plánovaných 7,8) je podľa odborníkov skreslený. Znižovanie deficitu totiž ovplyvnili oneskorené výdavky na obranu, ktoré sa do rozpočtu premietnu až neskôr. Naopak, energetická pomoc za viac ako miliardu eur sa do výdavkov premietla naplno a prispela k zvýšeniu deficitu o ďalších 851 miliónov.
Hrubý dlh rastie, štát prekračuje hranice
Súčasný stav verejných financií má ešte jeden vážny dôsledok – nárast celkového dlhu. Ten sa vyšplhal z 55,6 % HDP na 59,3 %, čím sa Slovensko priblížilo k psychologickej hranici 60 %. Ide o hranicu, po ktorej nasledujú najtvrdšie sankcie vyplývajúce z ústavného zákona o dlhovej brzde. Hoci zatiaľ neuplynuli dva roky od vyjadrenia dôvery vláde, čo dočasne blokuje uplatnenie sankcií, už v novembri sa pravidlá sprísnia.
Príprava na ďalšie škrty a vyššie dane
Minister financií už avizoval potrebu novej konsolidácie vo výške približne dvoch miliárd eur. Tento balík bude zrejme zahŕňať kombináciu úsporných opatrení a nových príjmov do štátneho rozpočtu. Medzi najpravdepodobnejšie zdroje patrí sprísnenie regulácie hazardu a zvýšenie daní z nehnuteľností. Analytici zároveň upozorňujú na potrebu efektívnejšieho fungovania verejného sektora, zlúčenia úradov či lepšie zacielenie sociálnej pomoci.
Nátlak na domácnosti môže ešte rásť
Zverejnené návrhy úsporných opatrení, ktoré sa údajne dostali z ministerstva financií, hovoria o možnosti obmedzenia trinásteho dôchodku, zmien v príspevkoch pre nezamestnaných či v nemocenských dávkach. Vláda tieto úniky nekomentuje jednotne – niektorí predstavitelia ich označujú za fámy, iní pripúšťajú, že sa o týchto možnostiach diskutuje. Jedno je však isté: škrty prídu a dotknú sa aj bežných občanov.
Odklad zodpovednosti nie je riešenie
Hoci ministerstvo financií tvrdí, že za zlý stav verejných financií môže legislatíva predchádzajúcej vlády, experti upozorňujú, že práve súčasná garnitúra mala príležitosť situáciu zvrátiť. Namiesto toho však prijala opatrenia, ktoré deficit ešte prehĺbili. A keďže konsolidácia sa nedá donekonečna odkladať, bude sa musieť rozhodnúť – buď o znižovaní výdavkov, alebo o zvyšovaní daňového zaťaženia obyvateľov. V oboch prípadoch to však znamená, že Slovensko čakajú náročné roky.
