Chodia spať alebo vstávajú skôr ako ostatní. Podľa vedcov z Kalifornskej univerzity za to u niektorých ľudí môže DNA pravekých predkov. Podobne ako za pigmentáciu kože, tuk, vlasy alebo imunitu.
Zvyk chodiť čoskoro spať alebo čoskoro vstávať môže byť u niektorých ľudí dôsledkom génov ich dávnych predkov – neandertálcov. Zistenie zverejnili vedci z Kalifornskej univerzity v San Franciscu, uvádza britský denník The Guardian.
Zatiaľ čo väčšina génov, ktoré moderní ľudia získali dávnym krížením, bola evolúciou vyradená, malá časť ich zostala. Dialo sa tak pravdepodobne preto, že raným moderným ľuďom pomohli prispôsobiť sa novému prostrediu, keď opustili Afriku a vydali sa do Eurázie.
Skupiny Homo sapiens po vlnách migrovali z Afriky do Eurázie pred 70-tisíc rokmi. Pri príchode sa stretli s neandertálcami, ktorí sa už predtým prispôsobili životu v chladnejšej klíme, pretože toto územie obsadili pred stovkami tisíc rokov.
V dôsledku kríženia medzi týmito skupinami nesú dnes žijúci ľudia až štyri percentá neandertálskej DNA, vrátane génov súvisiacich s pigmentáciou kože, vlasmi, tukom a imunitou, uvádza ďalej The Guardian.
„Analýzou častí DNA neandertálcov, ktoré zostali v genómoch moderných ľudí, sme objavili pozoruhodný trend,“ uviedol pre britský denník epidemiológ z Kalifornskej univerzity John Capra. Mnohé z nich podľa neho ovplyvnili gény, ktoré u moderných ľudí riadia biologické hodiny a vo väčšine prípadov „zvyšovali sklon k tomu byť človek, čo vstáva skoro ráno“.
Capra a jeho kolegovia pri analýze DNA moderných ľudí a neandertálcov zistili, že sa v biologických hodinách a cirkadiánnych rytmoch oboch skupín vyskytujú rôzne genetické varianty. Vzhľadom na to, že sa predkovia moderných ľudí s neandertálcami párili, je možné, že niektorí dnes žijúci ľudia nesú neandertálske varianty, usúdili vedci.
The Guardian ďalej uvádza, že pre overenie sa vedci obrátili na britskú UK Biobank, ktorá uchováva nielen genetické informácie, ale aj detaily o zdravotnom stave a životnom štýle pol milióna ľudí. Vedci v odbornom časopise Genome Biology and Evolution uviedli, že nielenže tieto varianty nieslo mnoho ľudí, ale gény boli dôsledne spojené so skorým vstávaním.
Podľa predpokladu epidemiológa Capry mnoho moderných ľudí nesie neandertálske gény, pretože pomohli ich predkom prispôsobiť sa životu vo vyšších zemepisných šírkach.
„Nemyslíme si, že byť ranné vtáča je v skutočnosti prospešné. Skôr si myslíme, že to odkazuje na rýchlejšie bežiace hodiny, ktoré sa lepšie prispôsobujú sezónnym výkyvom v súvislosti so svetlom… Vo vyšších zemepisných šírkach je výhodné mať hodiny, ktoré sú pružnejšie a lepšie sa prispôsobujú premenlivej sezónnej úrovni svetla,“ uviedol vedec.
Skutočnosť, že sú ľudia ranné vtáčatá, však zákonite nemusí súvisieť len s génmi neandertálcov. Ovplyvniť čas, v ktorom chodia ľudia spať alebo vstávajú, môžu stovky iných génov aj vplyv prostredia, dodáva The Guardian.
