Odkazy zo svätého miesta, kde Kristus naposledy stoloval, odkrývajú fascinujúce stopy z minulosti. Vrátane pútnikov zo Slovenska, Čiech či Sýrie.
Stredoveké odkazy na stenách posvätného miesta
Medzinárodný tím vedcov úspešne rozlúštil desiatky stredovekých nápisov na stenách Posledná večera Pána, miestnosti v Jeruzaleme, kde podľa kresťanskej tradície prebehla Posledná večera. Tieto historické odkazy pochádzajú od pútnikov rôznych národností, vrátane nemecky hovoriacich krajín, Arménie, Sýrie a dokonca aj českých krajín, uviedla to v tlačovej správe Rakúska akadémia vied, píše portál idnes.cz.
Digitálne technológie odhalili stopy stredovekých pútnikov
Väčšina týchto nápisov pochádza z obdobia neskorého stredoveku, keď sa táto miestnosť nachádzala v centre františkánskeho kláštora. Niektoré z nápisov boli vyryté do stien, iné boli napísané uhlíkom, pričom moderné digitálne technológie umožnili ich rozlúštenie.
Vzácne historické stopy
Medzi najzaujímavejšie odkazy patrí nápis pripomínajúci návštevu budúceho cisára Svätej ríše rímskej, Fridricha III. Habsburského, ktorý vykonal púť do Jeruzalema v roku 1436. Ďalší zaujímavý nápis pochádza od pútnice zo sýrskeho Aleppa, a to je jedinečný dôkaz o predmodernom ženské pútnictve.
Najväčšiu skupinu nápisov však zanechali arabsky hovoriaci kresťania, čo ukazuje na ich významný vplyv v tejto oblasti.
Kľúčový okamih v kresťanskej tradícii
Posledná večera, známa aj ako Večer Ježiša Krista a jeho apoštolov, je jedným z najvýznamnejších biblických momentov, ktorý sa stal inšpiráciou pre náboženskú i umeleckú tvorbu po celé stáročia.
Biblický príbeh
Podľa Nového zákona sa Posledná večera konala v Jeruzaleme počas židovského sviatku Pesach, keď Ježiš Kristus a jeho dvanásti apoštoli sedeli pri stole, aby zdieľali poslednú večeru pred jeho ukrižovaním. Tento okamih sa považuje za začiatok ustanovenia Eucharistie, kedy Ježiš zdieľal s apoštolmi chlieb a víno, ktoré symbolizovali jeho telo a krv. Tieto slová a gesto sa stali základom kresťanskej svätej omše.
Posledná večera je kľúčová pre kresťanskú viery a duchovný život, pretože z nej vychádza aj praktika Eucharistie (svätej omše), ktorá je považovaná za jeden z najdôležitejších sviatostí v katolíckej, pravoslávnej a niektorých protestantských cirkvách. Ustanovenie tohto sviatku zdôrazňuje Ježišovu obetu a jeho vyjadrenie lásky a služby svojim nasledovníkom.
Téma Poslednej večere sa stala jednou z najčastejšie zobrazených v dejinách umenia. Najslávnejšia maľba je určite „Posledná večera“ od Leonarda da Vinciho, ktorá zachytáva dramatický okamih, keď Ježiš ohlasuje zradcu medzi apoštolmi. Tento obraz je ikonický a dodnes je považovaný za jedno z najväčších diel renesančného umenia.
Pútnické miesto
Dnes je miesto, kde sa podľa tradície Posledná večera uskutočnila, známe ako Večeradlo. Nachádza sa v Jeruzaleme a je dôležitým pútnickým miestom, ktoré priťahuje tisíce návštevníkov z celého sveta. Okrem náboženského významu je aj významným historickým a archeologickým objektom, kde sa dnes vykonávajú výskumy a objavujú sa nové stopy pútnikov z rôznych kútov sveta.
