Podľa britskej tlače by mohla abdikácia dánskej kráľovnej Margaréty II. ukázať cestu britskému panovníkovi Karolovi III. 83-ročná kráľovná sa vzdala koruny v prospech svojho syna, princa Frederika. 75-ročný kráľ Karol III. na trón síce dlho čakal, ale mohol by aspoň naznačiť, kedy chce odovzdať vládu svojmu synovi Williamovi.
Karol III. zasadol na britský trón v septembri 2022 po smrti jeho matky kráľovnej Alžbety II. V dôsledku britskej koloniálnej politiky sa stal vládcom 14 krajín. Otázky o Karlovej dĺžke panovania vyvolal nielen jeho vek, ale aj výrazne vyššia obľuba jeho syna.
Podľa slov kráľovského životopisca Phila Dampiera by sa kráľ Karol mohol rozhodnúť abdikovať za päť alebo desať rokov a odovzdať trón Williamovi a Kate, kým sú ešte mladí. Odvoláva sa aj na ľudí v Dánsku, ktorí prijali abdikáciu svojej kráľovnej naozaj dobre.
Karola by k rozhodnutiu mohla viesť vôľa urobiť čo najlepší krok pre britskú kráľovskú rodinu ako celok, dodáva životopisec. Britský korunný princ a jeho manželka majú zároveň dobré vzťahy s dánskym princom Frederikom, ktorý sa ujal vlády 14. januára.
Dánska panovníčka svoje rozhodnutie oznámila ešte 31. decembra a podľa prieskumu s jej krokom súhlasilo viac ako 80 percent obyvateľov, píše agentúra AFP. Podobne sa rozhodli už skôr aj iní panovníci, napríklad španielsky kráľ Juan Carlos I., ktorý abdikoval v roku 2014. V poslednej dobe stúpa tlak aj na švédskeho kráľa Carla Gustafa, ktorý má 77 rokov.
Karol by mal podľa otvorenej kritiky britského denníka The Guardian nasledovať dánsky príklad a povedať, kedy abdikuje. Tvrdí, že pre radikálov by mohla byť geriatrická európska monarchia pochovaná v domoch s opatrovateľskou službou vítaná. Znižuje to riziko nehôd a škandálov, aké postihli Španielsko za vlády Juana Carlosa, alebo zasahovanie do demokratickej politiky.
Denník na záver dodal, že práca kráľa je náročná a nikto by ju nemal zastávať až do smrti, najmä ak má pripraveného následníka.
