Americký prezident Donald Trump v nedeľu povedal, že chce, aby ruský prezident Vladimir Putin „prestal strieľať“ vo vojne na Ukrajine a podpísal mierovú dohodu. Stalo sa tak deň po stretnutí s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.
Trump tiež uviedol, že Zelenskyj je podľa neho pripravený vzdať sa Krymu. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v pondelok reagoval na výzvu Trumpa, keď vyhlásil, že Rusko je pripravené začať mierové rokovania s Ukrajinou bez akýchkoľvek predbežných podmienok. Minister zahraničných vecí Ruska Lavrov však naopak uviedol, že pre rozhovory je „nevyhnutné“ uznanie anexie piatich ukrajinských regiónov vrátane Krymu.
Trump označil svoj rozhovor vo Zelenským za „dobré stretnutie“ s tým, že teraz sa uvidí, čo sa stane ďalej. Obaja sa nakrátko zišli v sobotu v Ríme pred pohrebom pápeža Františka. Na otázku, či je ukrajinský prezident pripravený vzdať sa Krymského polostrova, ktorý Rusko obsadilo v roku 2014, Trump odpovedal: „Myslím si, že áno.“
Išlo by o postoj v priamom rozpore s doterajšími vyjadreniami Zelenského. Šéf Bieleho domu doplnil, že Zelenskyj je podľa neho pokojnejší, chápe celkovú situáciu a chce sa dohodnúť. Trump novinárom v nedeľu tiež povedal, že je sklamaný z pokračujúcich ruských útokov na Ukrajine. „Chcem, aby prestal strieľať, sadol si a podpísal dohodu,“ vyhlásil o Putinovi. Aj po stretnutí so Zelenským v Ríme Trump kritizoval ruského lídra s tým, že nie je dôvod, aby Rusko odpaľovalo rakety na civilné oblasti.
Rusko chce Krym i ďalšie územia
„Ruská strana opakovane potvrdila svoju pripravenosť, ktorú potvrdil aj prezident, začať rokovať s Ukrajinou bez akýchkoľvek predbežných požiadaviek. Signál ukrajinskej pripravenosti pokračovať v priamych rozhovoroch s Ruskom by mal prísť z Kyjeva,“ uviedol Peskov v pondelok pre štátne médiá. Podľa neho však musí rokovania iniciovať Ukrajina a Moskva „doteraz neeviduje žiadne také kroky“.
Počas rozhovoru pre brazílske noviny O Globo však minister zahraničia Sergej Lavrov vyhlásil, že pre začiatok rokovaní o mieri „je nevyhnutné medzinárodné uznanie ruského vlastníctva Krymu, Sevastopola, Doneckej ľudovej republiky, Luhanskej ľudovej republiky, Chersonskej a Záporožskej oblasti“.
„Moskva a Washington udržiavajú dialóg s cieľom nájsť cestu k dohode. Dúfame, že sa tým vytvorí priestor pre vzájomne prijateľný výsledok,“ uviedol Lavrov. Od začiatku ofenzívy na Ukrajine vo februári 2022 sa Rusko zmocnilo rozsiahlych častí štyroch ukrajinských regiónov a vyhlásilo ich za svoje, pričom polostrov Krym anektovalo ešte v roku 2014. Ukrajina anexie odsúdila ako nezákonné a v minulosti opakovane vyhlásila, že ich nikdy neuzná.
Ak sa Ukrajina vzdá území, bude to hrozba pre NATO
Úradujúci nemecký minister obrany Boris Pistorius považuje návrhy amerického prezidenta Donalda Trumpa na rozsiahle odstúpenie ukrajinských území Rusku za prehnané. Kyjev by sa podľa neho všetkých území vzdať nemal. „Pretože to, čo v nich je, mohla mať Ukrajina aj sama, už pred rokom prakticky prostredníctvom kapitulácie,“ povedal Pistorius podľa agentúry DPA. Ukrajinu ubezpečil o ďalšej vojenskej pomoci Nemecka v prípade jej zastavenie zo Spojených štátov.
„Keď Ukrajina padne, keď Putin túto vojnu vyhrá v zmysle toho, že obsadí Ukrajinu alebo jej veľké časti, potom to bude predstavovať maximálne ohrozenie pre územie NATO a aj pre susedné krajiny ako Moldavsko a Gruzínsko,“ uviedol minister. Všetkým musí byť jasné, že „nejde len o solidaritu s Ukrajinou, ale aj o našu bezpečnosť a náš mier v Európe“, zdôraznil Pistorius. Ukrajina si podľa neho uvedomuje, že pri dohode o prímerí alebo mierovom riešení konfliktu „môže dôjsť alebo dôjde aj k odstúpeniu území“. Minister dodal, že by to nemalo byť viazané na hranice oblastí, ale byť primerané budúcim bezpečnostným zárukám.
Podľa USA musí skončiť podpora Severnej Kórey v Rusku
Americké ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že je znepokojené priamou účasťou Severnej Kórey na vojne Ruska na Ukrajine. Nasadenie severokórejských vojakov v nej i podpora, ktorú Moskva poskytuje výmenou Pchjongjangu, sa podľa neho musia skončiť. Hovorca ministerstva doplnil, že tretie krajiny ako Severná Kórea „udržiavajú“ rusko-ukrajinskú vojnu a nesú za ňu zodpovednosť. Severná Kórea v pondelok po prvý raz potvrdila, že vyslala vojakov do Ruska na podporu jeho vojny proti Ukrajine.
Podľa štátnej tlačovej agentúry KCNA pomohli Moskve znovu získať územie ruskej Kurskej oblasti, ktoré obsadili ukrajinské sily. O nasadení vojakov rozhodol severokórejský vodca Kim Čong-un v súlade so zmluvou o vzájomnej obrane medzi KĽDR a Ruskom. Rusko tvrdí, že ukrajinské sily vytlačilo z poslednej dediny v Kurskej oblasti, ktorú mali pod kontrolou, Kyjev to však poprel a uviedol, že jeho vojaci stále operujú v ďalšej ruskej pohraničnej Belgorodskej oblasti.
Putin vojakom Kim Čong-una poďakoval
Severná Kórea vyslala do Ruska podľa odhadov celkovo 14 tisíc vojakov vrátane tritisíc armádnych príslušníkov ako posily, ktoré nahradili jej straty, uviedli ukrajinskí predstavitelia. Bez obrnených vozidiel a skúseností s bojmi s dronmi zaznamenali ťažké straty, rýchlo sa však adaptovali. Okrem vyslania vojakov KĽDR údajne naďalej dodáva Rusku veľké množstvá munície a zbraní vrátane rakiet krátkeho doletu, samohybných húfnic a raketometov. Ruský prezident Vladimir Putin sa v pondelok poďakoval severokórejským vojakom za podporu v boji proti Kyjevu a v znovuzískaní Kurskej oblasti, ktorú obsadili ukrajinské sily. Len niekoľko hodín predtým Pchjongjang po prvý raz potvrdil, že do Ruska vyslal svojich vojakov.
