Aj vzdelaný človek s vysokou mierou opatrnosti sa môže stať obeťou prešibaných online podvodníkov. Kyberzločinci totiž poznajú slabiny ľudí lepšie než oni sami. Preto vám prinášame autentickú schému útoku, príbehy oklamaných, rady odborníkov aj nástroje, ako sa pred digitálnym zločinom brániť.
Nezáleží na tom, kto ste. Útočníkom stačí chvíľka nepozornosti
Mnohí veria, že naletieť na podvod môže len naivný človek. Realita je však iná. Počet kybernetických útokov dramaticky stúpa a obeťami sa čoraz častejšie stávajú aj inteligentní a vzdelaní ľudia, píše portál blesk.cz.
„Obete často bývajú aj zamestnanci bánk alebo univerzitne vzdelaní občania,“ hovorí policajný prezident Martin Vondrášek. „Páchatelia veľmi dobre vedia, ako obeť manipulovať,“ vysvetľuje.
Podvodníci cielene využívajú informácie z vašich sociálnych sietí, pracujú s emóciami, vytvárajú časový nátlak a sľubujú rýchly zisk. Ich taktiky sú premyslené do posledného detailu. „Vedia ich šikovne použiť, rovnako ako tlak na čas, zastrašovanie či prísľub rýchleho zisku. Na každého platí niečo iné,“ dodáva Vondrášek.
Príprava ako najlepšia obrana: Naučte sa, ako nepodľahnúť
Podľa štatistík pokus o kybernetický útok zažila už takmer pätina obyvateľov Slovenska. Medzi najčastejšie praktiky patria:
- E-maily s falošným prísľubom výhry či dedičstva.
- Správy, ktoré sa vydávajú za oficiálnu komunikáciu z banky.
- Podvodné e-maily tváriace sa ako komunikácia od známej spoločnosti.
- Vydieracie e-maily s nátlakom alebo hrozbami.
- Ponuky na investovanie, ktoré sú v skutočnosti podvodom.
- Telefonáty s falošnými informáciami alebo zámerom získať osobné údaje.
- Volania, kde sa podvodníci vydávajú za bankových pracovníkov.
- Imitácie webových stránok bánk, ktoré slúžia na krádež prihlasovacích údajov.
- Falošné internetové obchody lákajúce na nereálne zľavy.
- Klamlivé správy cez sociálne siete, ktoré navádzajú na podvodné konanie.
Umelá inteligencia v službách bezpečnosti
Sofistikované útoky si vyžadujú sofistikovanú obranu. Banky preto čoraz viac investujú do bezpečnostných systémov poháňaných umelou inteligenciou. Česká sporiteľňa napríklad využíva technológiu, ktorá dokáže včas odhaliť podozrivé transakcie a upozorniť klienta. „Finančný sektor patrí k najlepšie chráneným oblastiam, ale riziká stále existujú,“ upozorňuje Lukáš Kintr z NÚKIB.
Ich taktiky sú premyslené
Kyberpodvodníci pôsobia presvedčivo. Hrajú sa na bankárov aj záchrancov, alebo sa tvária ako IT odborníci alebo úradníci. Presviedčajú, že vaše peniaze treba presunúť na „bezpečný účet“ alebo ich vložiť do bitcoinmatu.
V boji proti podvodníkom je klient často slabým článkom. „Stretávame sa s množstvom prípadov, keď sa márne snažíme presvedčiť konkrétnych klientov, že sa stali obeťami podvodu a že investičné ponuky, ktorým uverili na základe telefonátov alebo webových stránok, sú dielom podvodníkov,“ hovorí Blanka Kuciánová z tímu digitálnej podpory Českej sporiteľne.
Navyše, čím dlhšie podvod trvá, tým menej sú ľudia ochotní priznať, že sa stali jeho obeťou. To je aj prípad klientky, ktorá napriek mnohým varovaniam posielala peniaze do falošného investičného fondu, až sa nakoniec po niekoľkých týždňoch prišla na pobočku ospravedlniť za svoju zaslepenosť. „Žiaľ, 400-tisíc (poznámka. z Kč približne 16 000 eur), ktoré medzitým poslala investičným podvodníkom, sa nám zachrániť nepodarilo,“ uzatvára Kuciánová.
Nepodceňujte útoky
Národný úrad pre kybernetickú a informačnú bezpečnosť každoročne odhalí vysoký počet podvodných telefonátov, textových správ alebo e-mailov. „Žijeme v digitálnej dobe, ktorá prináša množstvo rizík. A medzi nimi je aj rastúci počet rôznych kybernetických útokov,“ varuje Lukáš Kintr, riaditeľ Národného úradu pre kybernetickú a informačnú bezpečnosť (NÚIKB). Podľa neho je dôležité, aby ľudia situáciu nepodceňovali a mali dostatok informácií, aby dokázali podvody odhaliť.
Reálny príbeh: Pol milióna preč vďaka dôvere
Pán Bohata (meno zmenené) uveril investičnému maklérovi, ktorý mu cez falošnú platformu ukazoval rast zisku. Po tom, čo si nainštaloval aplikáciu na vzdialený prístup, získal podvodník úplnú kontrolu nad účtom. Pán Bohata prišiel o 500 000 Kč (v prepočte približne 20 000 eur) a ďalšie stovky tisíc, ktoré poslal v dobrej viere, že zarába.
Dokonca ho kontaktoval „bezpečnostný pracovník“ banky a ubezpečil ho, že všetko je v poriadku. Peniaze sa však nikdy nevrátili.
Neverte všetkému, čo pôsobí dôveryhodne
Kyberzločinci vedia byť milí, trpezliví a vyčkávajú týždne. Keď cítia, že ste pripravení konať, zmenia tón a začnú tlačiť. Mnohí ľudia si až do poslednej chvíle odmietajú priznať, že sa stali obeťami. Preto platí: radšej byť ostražitý ako oklamaný.
