Po siedmich rokoch sa Kometa Brno opäť vyšvihla na hokejový Olymp. V rozhodujúcom siedmom zápase finálovej série českej extraligy zvíťazila na ľade Dynama Pardubice 3:0 a sériu ovládla pomerom 4:3. Hoci išlo o športovo obrovský úspech, okamih večera patril niečomu oveľa hlbšiemu než len góly a pohár.
Slzy šťastia, bolesti aj vďaky
Tréner Komety Kamil Pokorný sa krátko po poslednej siréne zrútil v objatí spoluhráčov, realizačného tímu a blízkych. Slzy mu tiekli po lícach, no neboli to iba slzy šťastia. Hoci si ako hlavný tréner siahol na majstrovský vrchol prvýkrát v živote, jeho myšlienky okamžite smerovali k niekomu, koho už nikdy neobjíme. Na tabuľu v šatni napísal rukou trasúcou sa od emócií jednoduchý, no prenikavý odkaz: „Wendy, ten titul je pre teba. Tvoj ocko.“
Jeho dcéra zahynula pred dvadsiatimi rokmi. „Vždy mi fandila, bola mojou oporou a najväčšou fanúšičkou. Vravel som si, že ak sa niekedy dostanem na úplný vrchol, venujem to jej. A dnes prišiel ten deň. Verím, že tam hore to sledovala,“ povedal Pokorný so zlomeným hlasom a slzami v očiach.
Kolektívny výkon na nezaplatenie
Na ľade podal jeho tím takmer bezchybný výkon. Brnianska obrana nedala domácim šancu a brankár Michal Postava si pripísal čisté konto v najdôležitejšom zápase sezóny. Gólovo sa presadili Mueller, Ilomäki a Kollár, pričom druhý gól padol v presilovej hre po asistencii Kristiána Pospíšila.
Z majstrovského tímu sa tešili aj ďalší traja Slováci – Lukáš Cingel, Marek Ďaloga a Andrej Kollár, ktorý pečatil triumf gólom do prázdnej brány pri pardubickej power play.
V drese Dynama sa predstavili Peter Čerešňák a Miloš Kelemen, Matej Paulovič do zostavy nezasiahol. Pardubice, ktoré boli v sérii považované za favorita, si na vytúžený titul musia ešte počkať.
Víťazstvo, ktoré presiahlo hokej
Oslavy Brna boli hlasné a emotívne, no práve Pokorného gesto im dodalo rozmer, ktorý ďaleko presahuje mantinely štadióna. V čase, keď sa svet športu často točí okolo financií a prestupov, prišla chvíľa, ktorá všetkých vrátila späť k tomu najdôležitejšiemu – ľudskosti.
„Titul je obrovská vec. Ale možnosť venovať ho mojej dcére je niečo, čo si budem pamätať do konca života,“ uzavrel brniansky kouč, ktorý si tak k svojim 58. narodeninám nadelil dar s pridanou hodnotou – nielen víťazstvo, ale aj duševné uzdravenie.
