Slovenská vláda sa snaží konsolidovať rozpočet a jedným z nových opatrení je tzv. transakčná daň. Hoci cieľom tohto kroku je získať viac peňazí do štátnej pokladnice, objavujú sa politické snahy vyňať z povinnosti niektoré skupiny obyvateľstva.
Strana Hlas-SD sa postavila za drobných podnikateľov a chce im zabezpečiť výnimku. Odborníci však upozorňujú, že ide skôr o symbolický ťah než o riešenie skutočného problému. Píšu o tom peniaze.sk.
Hlas-SD chce ochrániť živnostníkov: „To sú murári, pilčíci, maliari“
Na tlačovom brífingu v Prešove líder strany Hlas-SD Matúš Šutaj Eštok oznámil, že jeho strana otvorí otázku výnimky pre najmenších živnostníkov na koaličnej rade. „Pretože, to sú ľudia, ktorí by mali byť štandardne v pracovnoprávnom úväzku, to sú murári, to sú pilčíci, to sú maliari. Týchto ľudí práce chceme ochrániť,“ zdôraznil.
Zároveň dodal, že o dopadoch výnimky na štátny rozpočet by mal rozhodnúť minister financií po dôkladnej analýze.
Mihál: Výnimka pre tých, ktorí už dávno výnimku majú
Bývalý minister práce a odborník na dane Jozef Mihál (Demokrati) upozorňuje, že takéto výnimky sú v praxi zbytočné. Podľa neho malí živnostníci neplatia transakčnú daň ani dnes, a to vďaka využívaniu paušálnych výdavkov. „Drobní živnostníci sú ‚drobní‘ preto, lebo majú pomerne nízky ročný obrat, resp. tržby a tak pri podávaní daňových priznaní využívajú inštitút paušálnych výdavkov,“ vysvetľuje Mihál.
Títo podnikatelia nemajú povinnosť viesť účtovníctvo, a tak sa na nich daň prakticky nevzťahuje. Celý návrh Hlasu-SD preto označuje za gestá bez reálneho efektu.
Transakčný účet – technický nástroj bez reálneho dopadu?
Od 1. apríla 2025 musia všetci živnostníci využívať tzv. transakčný účet, ktorý slúži na prijímanie platieb od zákazníkov a úhradu daní a odvodov. Tieto transakcie sú od dane oslobodené. Ak si živnostník prevedie peniaze na súkromný účet – čo je bežná prax – a prevod prebehne v rámci tej istej banky, neplatí ani v tomto prípade žiadny poplatok.
Kľúčová slabina tohto systému podľa Mihála spočíva v tom, že nikto nevie preukázať, či nákup zo súkromného účtu súvisel s podnikaním. „Nikto mu nemá ako dokázať – ani reálne nemôže dokázať – či nákup zo súkromného účtu má alebo nemá súvis s jeho podnikaním,“ uvádza Mihál a dodáva, že to len podčiarkuje nezmyselnosť celej transakčnej dane. „Andrej Danko a najnovšie aj Matúš Šutaj Eštok tak chcú drobných živnostníkov oslobodiť od niečoho, od čoho sa už ‚oslobodili‘ aj sami.“
Rušiť daň, alebo len upravovať?
Transakčná daň platí od začiatku roka 2025, no banky ju začali reálne účtovať až v apríli. Mnohí podnikatelia sa sťažujú, že im mesačne ukrajuje stovky eur, ktoré by radšej použili na zamestnanie ďalšej osoby. Iní zas hľadajú spôsoby, ako daň obísť – platia v hotovosti alebo peniaze posielajú cez poštu.
Predseda SNS Andrej Danko sa v reakcii pokúsil presadiť jej úplné zrušenie, dokonca aj s podporou opozície. Prezident Peter Pellegrini sa k tejto myšlienke neskôr pridal, aj keď zákon pôvodne bez výhrad podpísal.
Náladu však schladil premiér Robert Fico. Otvorene vyhlásil, že daň zrušená nebude a Slovensko čaká ešte tvrdšia konsolidácia. Zároveň pripustil, že v zákone môžu nastať technické úpravy.
