Spišská Stará Ves, Zámocká ulica, Tyršovo nábrežie. Tieto miesto nemajú na prvý pohľad nič spoločné, no to, čo ich spája, sú brutálne útoky poháňané extrémizmom. V každom z týchto prípadov boli obeťami a páchateľmi mladí ľudia a prípady zanechali hlboké rany nielen v pozostalých, ale aj v slovenskej spoločnosti. Radikalizácia mladej generácie sa dnes odohráva spravidla na sociálnych médiách a práve o nej v relácii V tieni zločinu porozprával bezpečnostný analytik Peter Krajčírovič.
V posledných mesiacoch Bratislavu znepokojila správa o pôsobení skupiny s názvom „biela zóna SS“, ktorá cielene útočila na Rómov, cudzincov a svoje činy si nahrávala na video. Podľa bezpečnostného analytika Petra Krajčíroviča však nejde o nový fenomén. „Tie radikalizované skupiny tu boli, takisto sú a, nechcem byť zlý prorok, ale takisto tu aj budú,“ uviedol v diskusii. Zdôraznil, že aktivity týchto skupín sú skôr dôsledkom širších spoločenských problémov a nie izolovaným javom.
Sociálne médiá ako katalyzátor radikalizácie
Krajčírovič upozorňuje na zásadnú zmenu oproti minulosti. Extrémistické skupiny dnes využívajú online priestor na prezentáciu a šírenie svojich činov. „Online priestor a sociálne siete dávajú dávajú väčší priestor radikálnym skupinám odprezentovať svoje aktivity,“ vysvetľuje odborník. Podľa neho je radikalizácia mladých dlhodobý proces, ktorý sa často začína v prostredí, kde sa mladí cítia byť na okraji spoločnosti alebo trpia frustráciou. „Tí teenageri sú ochotní vykonávať činy, ktoré hraničia s morálkou alebo so zákonom,“ dodáva.
Príčinou je aj rodinné zázemie
Analytik zdôrazňuje, že príčiny radikalizácie treba hľadať v kombinácii individuálnych, sociálnych a rodinných faktorov. „Môžu tam byť sociálne vplyvy, rodinné vplyvy, pôvod z chudobných pomerov, neštandardné rodinné vzťahy alebo sú vytlačení na perifériu spoločnosti,“ hovorí Krajčírovič. Zároveň upozorňuje na vplyv polarizovanej spoločnosti, kde mladí často kopírujú správanie dospelých a politikov: „Mládež je obrazom spoločnosti. Ak oni vnímajú takéto správanie, môžeme sa zamyslieť nad tým, či jeho zdrojom nie sú práve samotní politici.“
Skupinovosť a potreba uznania
Podľa Krajčíroviča extrémistické činy mladí páchajú zriedka sami – väčšinou ide o skupinovú aktivitu. „V skupine nie sú všetci alfasamci. Sú tam dvaja vodcovia a ostatní sú stádo,“ vysvetľuje. Skupiny si často nahrávajú svoje útoky a zverejňujú ich na internete, aby získali sledovanosť alebo nových členov. „Možno aj v tomto prípade ide o situáciu, keď si tieto skupiny svoje činy zámerne nahrávajú. Buď pre sledovanosť, alebo s cieľom niekoho zastrašiť,“ dodáva analytik.
Mýtus o bojovníkoch
V diskusii padla aj otázka prepojenia športu a radikalizácie. Krajčírovič však odmieta predstavu, že by skutoční športovci boli zdrojom extrémistických činov. „Človek, ktorý je súčasťou zdravej komunity a venuje sa športu, nemá potrebu predvádzať sa na ulici. Osobne som sa nestretol ani nepoznám nikoho, kto by bol skutočný majster a zároveň by sa púšťal do takýchto extrémnych situácií,“ uviedol. Podľa neho sú to skôr tí, ktorí sa chcú radikalizovať, čo využívajú šport na svoju osobnú prezentáciu.
Prevencia a úloha spoločnosti
Odborník opakovane zdôrazňuje potrebu prevencie, ktorá musí začať už vo vzdelávacom systéme a v rodinách. „Prevencia musí začať od vzdelávania, musí začať v školách, musí začať od strednej školy,“ apeluje Krajčírovič. Podľa neho je dôležité, aby mladí mali pozitívne vzory a učili sa rešpektovať iné názory. „Najväčšou výzvou pri práci s touto skupinou mládeže je získať ich dôveru. To je ten najťažší krok. Ide o tínedžerov vo veku od 14 do 18 rokov, ktorí majú často pocit, že sú múdrejší než my dospelí. Kľúčom je prejaviť im rešpekt, dať najavo, že ich názor rešpektujeme a rozumieme mu aj keď s ním nemusíme súhlasiť. Keď si získate ich dôveru, otvára sa priestor na komunikáciu a ďalšiu prácu. Problém radikalizácie sa však nedá vyriešiť zo dňa na deň. Tak, ako je samotný proces radikalizácie dlhodobý, ešte dlhší a náročnejší je proces prevencie,“ vysvetlil Krajčírovič.
Slovensko je stále bezpečnou krajinou
Napriek medializovaným prípadom Krajčírovič tvrdí, že Slovensko zostáva bezpečnou krajinou a extrémizmus tu nie je na takej úrovni ako v minulosti. „Slovensko je bezpečná krajina, radikalizmus nie je na takej úrovni, aký bol,“ uzatvára bezpečnostný analytik. Zároveň však upozorňuje, že prevencia a diskusia sú nevyhnutné: „Radikalizácia mladých nie je otázkou dní či týždňov. Je to dlhodobý proces, na ktorý musia byť obozretní rodičia aj učitelia. Netreba podliehať panike, ale nesmieme zabúdať na prevenciu a diskusiu.“
Sledujte reláciu V tieni zločinu o radikalizácii mladej generácie
