V džungliach juhovýchodnej Ázie sa skrýva štát veľkosti Belgicka, o ktorého existencii má na Západe len málokto tušenie. Štát Wa sa za päťdesiat rokov vypracoval v najväčšieho producenta heroínu na svete a dnes prakticky funguje nezávisle na vláde Mjanmarska. Jeho dejiny mapuje nová kniha amerického reportéra Patricka Winna.
Štát Wa možno považovať za srdce Zlatého trojuholníka, neprístupného regiónu na pomedzí Mjanmarska, Laosu a Thajska, ktorý sa v päťdesiatych rokoch minulého storočia stal centrom celosvetovej produkcie ópia. Dnes sa pozornosť expertov na drogy opäť otáča k juhovýchodnej Ázii. Afganský Taliban totiž pestovanie maku tvrdo potláča a štatistiky potvrdzujú, že najväčším výrobcom ópia na svete je dnes Mjanmarsko.
Päťdesiatmiliónovú krajinu od vojenského puča pred troma rokmi zožiera občianska vojna, hornatého regiónu na hraniciach Číny sa však boje netýkajú. Tamojší povstalci pred troma dekádami s vládou Mjanmarska uzavreli prímerie, získali faktickú nezávislosť a problémy junty v Neipyijte ani heslá o boji za demokraciu v štýle väznenej nobelistky Su Ťij ich nezaujímajú.
Štát Wa má odhadom asi 600-tisíc obyvateľov. Na mapách ho síce nenájdete a ani nie je členom OSN, ale podľa všetkých znakov sa teší úplnej suverenite. Má vlastnú hymnu, vlajku (tri zelené kopce na červenom a modrom poli, hore červené slnko) aj ministerstvá.
A samozrejme armádu, ktorá má asi tridsaťtisíc mužov a je považovaná za najväčšiu etnickú milíciu na území Mjanmarska. Na čele štátu stojí jej vrchný veliteľ a prezident krajiny Pao Jou-siang, ktorý kedysi začínal ako pašerák ópia a veliteľ komunistickej guerilly. Jeho funkcia je doživotná.
Územie ľudu Wa je také odľahlé, že tam prví britskí objavitelia dorazili až na začiatku dvadsiateho storočia. Ešte v sedemdesiatych rokoch boli ľudia z kmeňa Wa známi predovšetkým ako lovci lebiek. Vysušené ľudské hlavy na palici dávali Číňanom aj Britom na vedomie, že sa majú od ich teritória držať ďalej.
Kúsky mäsa odrezané z tvárí tiež rozhadzovali na svojich skromných políčkach, aby ochránili úrodu. Na poliach od nepamäti pestujú hlavne ópium. Nemali veľa na výber. „Je to mimoriadne hornatý kúsok sveta, všade máte kopce, údolia a rokliny. Už v dávnych dobách mali ľudia z kmeňa Wa problémy vypestovať si dostatok jedla. Ópium bolo pre nich boží dar. Ľahko sa pestuje na svahoch, ľahko sa prepravuje. Na ópiu si postavili celé hospodárstvo,“ hovorí Patrick Winn, autor knihy Narcotopia.
V 60. a 70. rokoch sa kmeňoví vodcovia z Wa vypracovali na skutočných narkobarónov, a to vďaka asistencii americkej tajnej služby. CIA totiž počas studenej vojny v juhovýchodnej Ázii využívala pašerákov drog na zber informácií a pestovatelia ópia z kmeňa Wa za jej pomoci vybudovali exportné trasy do Thajska.
Američania to začali čoskoro ľutovať, keď sa heroín zo Zlatého trojuholníka začal šíriť medzi ich vojakmi vo Vietname a prezident Richard Nixon v reakcii na morálne zdesenie verejnosti vyhlásil vojnu proti drogám. Nastala bizarná situácia, keď protidrogová agentúra DEA na pokyn Bieleho domu rozbehla rozsiahle protidrogové operácie a jej agentom v Ázii chodili vyhrážky od ľudí zo CIA, ktorí si pestovali styky s miestnymi kartelmi.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
