Znie to ako scenár z filmu, kde sa tenká hranica medzi odvahou, posadnutosťou a vedou úplne stiera. Američan Tim Friede, civilista bez medicínskeho či vedeckého vzdelania, sa pred rokmi rozhodol čeliť smrti – znovu a znovu. Nie ako kaskadér, ale ako muž, ktorý si vedome a pravidelne vpichoval do tela hadí jed. Niekoľko stoviek dávok, stovky uštipnutí a nespočetné množstvo životunebezpečných momentov. Dnes sa však ukazuje, že jeho kontroverzný experiment by mohol byť kľúčovým míľnikom v boji proti jedom, ktoré ročne zabíjajú tisíce ľudí po celom svete.
Tim Friede nebol vedec ani doktor. Pracoval ako technik a vo voľnom čase sa venoval chovu hadov. Vďaka tomu sa denne pohyboval medzi jedovatými plazmi.
Jeho cieľ bol spočiatku jednoduchý – chrániť sám seba. Píše BBC. Preto sa rozhodol naučiť vlastné telo brániť sa hadím toxínom. Začal si podávať malé dávky jedu a postupne ich zvyšoval.
Časom sa z jeho experimentu stala osobná výzva, posadnutosť a napokon – misia.
Až 700 podaní jedu a viac ako 200 skutočných uštipnutí neskôr sa jeho telo stalo jedinečným biologickým záznamom odolnosti.
„Zistil som, že hranice ľudskej imunity sú oveľa ďalej, než sme si mysleli,“ hovorí Friede, ktorý prežil aj dvojité uštipnutie kobrou, po ktorom sa dostal do kómy. Zázrak, alebo dôkaz toho, že sa jeho imunitný systém skutočne naučil bojovať s jedmi, ktoré bežne zabíjajú v priebehu minút?
Krv ako vedecký poklad
To, čo vedcom predtým pripadalo ako extrémna excentrickosť, sa dnes stáva predmetom seriózneho výskumu. Tím pod vedením profesora Petera Kwonga z Kolumbijskej univerzity analyzuje Friedeho krv v snahe nájsť takzvané „široko neutralizujúce protilátky“ – teda také, ktoré dokážu účinne bojovať s rôznymi druhmi hadích jedov, bez ohľadu na konkrétny druh hada či jeho geografický pôvod.
Doterajšie séra totiž fungujú len na veľmi špecifické jedy.
Ak lekári netušia, čo pacienta uštiplo – alebo ak sérum nie je dostupné –, zostáva často len sledovať, ako sa stav zhoršuje. Odhaduje sa, že ročne hady zabijú približne 14 000 ľudí, a desaťtisíce ďalších zanechajú s trvalými následkami. Strata končatín, poškodenie nervov, slepota – to všetko sú bežné dôsledky neskorej alebo nepresnej liečby.
Prelomový koktail protilátok
Výskum založený na Friedeho imunitnej odpovedi už priniesol prvé výsledky. V predklinických testoch na myšiach sa podarilo vytvoriť protilátkový koktail, ktorý účinne neutralizoval smrteľné dávky jedov z 13 rôznych hadov – a čiastočne fungoval aj proti ďalším šiestim druhom. Vedci veria, že v horizonte 10 až 15 rokov by mohli vyvinúť liečbu, ktorá pokryje väčšinu najnebezpečnejších hadov planéty – od mamby čiernej po východnú hnedú zmiju.
Globálna výzva
Najväčšou prekážkou je rozmanitosť samotných jedov. Tie sa líšia nielen medzi druhmi, ale aj medzi jednotlivými populáciami hadov. Napríklad jed kobry z Indie môže mať úplne iné zloženie než jed kobry z Thajska. Preto sa vedci snažia identifikovať spoločné črty toxínov, na ktoré by mohli cieliť univerzálne protilátky.
Aj dnes sa stále využívajú klasické metódy – napríklad kone, ktorým sa podávajú malé dávky jedu, aby ich organizmus vytváral protilátky. Tie sa potom extrahujú a spracúvajú do podoby séra.
No nový prístup založený na adaptívnej imunite človeka, ktorý si vybudoval obranyschopnosť vlastným telom, otvára úplne nové možnosti.
Osamelý bojovník s globálnym dosahom
Tim Friede nebol motivovaný slávou ani grantmi. Jeho motivácia bola spočiatku sebecká, no časom sa z nej stal altruizmus.
„Zmenilo sa to na moju životnú misiu. Posúval som hranice len preto, aby som možno raz pomohol ľuďom, ktorí nemajú prístup k liečbe. Ľuďom, ktorých mená nikdy nebudem poznať.“
Jeho príbeh ostáva kontroverzný, no zároveň inšpiratívny. Je dôkazom toho, že aj neštandardné cesty môžu viesť k objavom, ktoré zmenia životy miliónov. A možno raz aj zachránia ten váš.
