Zelený svet okolo nás síce pôsobí ticho a nenápadne, no v skutočnosti skrýva fascinujúce komunikačné schopnosti. Najnovšie vedecké poznatky naznačujú, že rastliny dokážu vydávať špecifické zvuky v reakcii na stresové situácie.
Tieto zvuky môžu slúžiť ako forma komunikácie nielen medzi rastlinami samotnými, ale aj smerom k ľuďom. Objav má potenciál priniesť zásadné inovácie najmä v poľnohospodárstve a environmentálnych vedách, uvádza portál Science Alert.
Neviditeľné, ale nie nepočuteľné signály
Rastliny síce nehovoria slovami ako ľudia, no vedci z Telavivskej univerzity pod vedením evolučného biológa Lilacha Hadanyho zistili, že ak rastliny prežívajú stres – napríklad kvôli nedostatku vody alebo mechanickému poškodeniu – vysielajú ultrazvukové impulzy. Tieto jemné zvukové praskania sú pre ľudské ucho nepostrehnuteľné, ale technologicky zachytiteľné.
Ako uvádza portál, výskum ukázal, že tieto zvuky nevznikajú náhodne, ale sú priamo spojené s konkrétnymi problémami rastliny. Testy na paradajkách, tabaku a iných rastlinách potvrdili, že „volanie o pomoc“ môže byť tak časté, že rastlina vyšle až 40 signálov za hodinu – a to ešte predtým, ako sa objavia viditeľné známky problémov.
Ako vedci „počúvali“ rastliny
Výskumný tím pracoval v špeciálne upravených, zvukovo izolovaných miestnostiach, kde nainštalovali citlivé mikrofóny na snímanie ultrazvuku. Využitím umelej inteligencie vytrénovali algoritmy, ktoré dokážu rozpoznať rozdiel medzi zvukmi zdravej rastliny a tej, ktorá trpí suchom alebo iným stresom.
Takéto zistenia môžu v budúcnosti umožniť, aby sa pestované plodiny samy „ozvali“, keď budú potrebovať zálievku. Využitie tohto poznania by mohlo výrazne zefektívniť zavlažovanie a šetriť vodné zdroje – čo je obzvlášť dôležité v kontexte klimatickej zmeny.
Realita, ktorá znie ako sci-fi
Hoci sa na prvý pohľad môže zdať, že schopnosť rastlín vydávať zvuky patrí do ríše vedeckej fantastiky, nejde o žiadnu fikciu. Rastliny už dlhšie známe tým, že medzi sebou komunikujú cez chemické signály, napríklad pri obrane pred škodcami. Teraz sa ukazuje, že aj zvuk by mohol byť ďalším kanálom ich vzájomnej výmeny informácií.
Niektoré živočíchy – ako drobný hmyz alebo cicavce – možno tieto signály dokážu vnímať a reagovať na ne. Hmyz by mohol vycítiť, že je rastlina v strese, a vyhýbať sa jej pri kladení vajíčok. Iné rastliny zas môžu na základe týchto zvukov aktivovať svoje obranné mechanizmy.
Technológia, ktorá môže zachrániť úrodu
Ak sa podarí vytvoriť spoľahlivý systém na „preklad“ rastlinných zvukov, mohli by sme získať veľmi účinný nástroj na včasné odhalenie problémov. Rastliny totiž začnú vysielať tieto signály ešte skôr, než sa objavia fyzické príznaky, ako sú zvädnuté listy. Včasné zachytenie týchto impulzov by mohlo zabrániť veľkým stratám na úrode.
Presný mechanizmus vzniku týchto zvukov zatiaľ nie je úplne objasnený, no jednou z možných príčin je tzv. kavitácia – jav, pri ktorom sa pri nedostatku vody v rastlinnom tkanive vytvárajú a praskajú bubliny, čo spôsobuje vznik ultrazvukových vĺn.
Nový pohľad na rastlinný svet
Tento výskum nás vyzýva, aby sme sa na rastliny začali pozerať inak – nie ako na pasívne objekty, ale ako na aktívne organizmy so svojím vlastným spôsobom „vyjadrovania sa“. Hoci ich „hlasy“ nepočujeme, môžeme sa naučiť im načúvať pomocou technológie a pozorovania.
Možno už čoskoro budeme mať v záhradách či skleníkoch senzory, ktoré nám oznámia, že rajčiny sú smädné alebo kukurica trpí horúčavou. A vďaka týmto informáciám budeme vedieť presne, čo rastliny potrebujú – pretože ich „reč“ konečne začneme rozumieť.
