Zverejňovanie detí na sociálnych sieťach patrí medzi témy, ktoré vyvolávajú medzi politikmi rôznorodé postoje a diskusie. Niektorí verejní činitelia sa rozhodli ísť cestou otvorenosti – bez zábran ukazujú verejnosti zákulisie svojho rodinného života, zdieľajú fotografie detí či bežné chvíle z ich výchovy a vývoja. Iní však pristupujú k tejto téme s výraznou opatrnosťou a ich deti ostávajú mimo objektívov, najmä čo sa týka ich tvárí. Tieto kontrastné prístupy jasne ilustrujú, aké rôzne hranice si jednotlivci stanovujú medzi osobným životom a verejnou funkciou.
Otázka zverejňovania rodinných momentov, najmä detí, na sociálnych platformách, rozdeľuje politikov do dvoch hlavných skupín. Na jednej strane stoja tí, ktorí sú ochotní podeliť sa so svojím súkromím, považujúc to za prirodzený súčasť svojej identity aj v politickej sfére. Napríklad europoslankyňa Monika Beňová často na sociálnych sieťach zverejňuje fotografie so svojou dcérou Leou, ktorá prišla na svet v roku 2020.
Pravidelne informuje o jej pokrokoch, vrátane jazykových schopností – Lea totiž už teraz ovláda angličtinu, španielčinu aj portugalčinu a do budúcna sa uvažuje aj o čínštine. Informujú topky.sk.
Podobne aj bývalá prezidentka Zuzana Čaputová neizoluje svoje dcéry Emmu a Leu pred verejnosťou – verejné vystúpenia či mediálne výstupy s ich účasťou nie sú výnimočné. Napriek tomu si Čaputová citlivo chráni súkromie rodiny a dáva jasne najavo, že zverejňovanie fotografií neznamená úplné otvorenie dverí do ich osobného sveta.
Boris Kollár je známy tým, že sa na verejnosti často objavuje s rôznymi deťmi, pričom sociálne siete využíva aj na prezentovanie ich spoločných chvíľ.
Richard Sulík verejne vystupuje so svojím synom Filipom, ktorý je medzi verejnosťou už pomerne známy.
Politička Vladimíra Marcinková pravidelne dokumentuje svoje rodičovstvo na sociálnych sieťach, kde uverejňuje fotografie svojej dcéry Liny a syna Leona, ktorých má s hokejistom Tomášom Marcinkom. Rovnako aj Martina Šimkovičová občas navštevuje spoločenské akcie so svojou najmladšou dcérou Sofiou.
Chránia deti pred očami zvedavcov
Na opačnom póle stoja osobnosti, ktoré sa rozhodli svojich potomkov pred verejnosťou chrániť. Europoslankyňa Veronika Cifrová Ostrihoňová síce nezriedka zdieľa útržky zo svojho rodinného života, avšak identita jej detí – Šimona a Sáry – zostáva zámerne ukrytá.
Dôsledne sa vyhýba zverejňovaniu ich tvárí, čím dáva najavo, že ich bezpečnosť a súkromie majú pre ňu zásadnú prioritu.
Podobný postoj zaujala aj bývalá poslankyňa Romana Tabaková, ktorá sa stránila zverejňovania záberov so svojím synom Isaacom. Obe ženy tým zdôrazňujú potrebu chrániť deti pred rizikami, ktoré prináša verejná prítomnosť v digitálnom svete – od zneužitia fotografií až po zásah do súkromného vývoja.
Tieto rozdiely v prístupe k deťom v online priestore tak nie sú len osobnou preferenciou, ale odrážajú aj širšie hodnoty a prístup k rodičovstvu, verejnému imidžu i rešpektu k právam dieťaťa v dobe sociálnych médií.
Psychológ upozorňuje na riziká aj dlhodobé dôsledky zverejňovania detí
Detskí psychológovia sa zhodujú v tom, že zverejňovanie detí na sociálnych sieťach môže mať negatívny vplyv na ich psychický vývoj.
„Mnohé deti, ktorých fotky sú od útleho veku verejne prístupné, nemajú možnosť ovplyvniť, čo o nich ľudia vedia. Strácajú tak kontrolu nad vlastným súkromím,“ uvádza detská psychologička Dr. Elizabeth Milovidov pre UNICEF.
Odborníci zároveň upozorňujú na riziko digitálnej stopy. Podľa výskumu organizácie Child Mind Institute sa deti, ktoré boli v detstve často zdieľané na sociálnych sieťach, môžu v puberte alebo dospelosti cítiť narušené vo svojom súkromí, čo môže spôsobiť hanbu alebo úzkosti.
„Deti si potrebujú vybudovať identitu v bezpečnom prostredí, bez očí verejnosti. Ak sú neustále sledované a hodnotené cudzími ľuďmi, môže to oslabiť ich sebadôveru a zvýšiť úzkosť,“ vysvetľuje psychologička Dr. Joanne Orlando pre portál Psychology Today.
Právnik: Dieťa má právo na súkromie aj pred vlastnými rodičmi
Z právneho hľadiska sa zdieľanie detí na sociálnych sieťach dotýka ochrany osobných údajov aj základných práv. Európsky výbor pre ochranu údajov (EDPB) upozorňuje, že aj deti majú plné právo na súkromie a ochranu údajov podľa GDPR, a to aj voči vlastným rodičom. Zákon vyžaduje, aby každý zber a zverejňovanie osobných údajov bolo „v najlepšom záujme dieťaťa“.
Podobne Úrad na ochranu osobných údajov SR varuje pred nekontrolovaným zdieľaním detských fotiek. V ich odporúčaniach sa uvádza, že rodičia by mali myslieť na budúcnosť – napríklad, ako by sa ich dieťa cítilo, keby niekto použil jeho detskú fotografiu na zosmiešnenie či kyberšikanu.
