V medicíne existuje len málo úspechov, ktoré by sa mohli rovnať tomu, čo dosiahlo očkovanie. Od eradikácie pravých kiahní po dramatické zníženie detskej úmrtnosti v rozvojových krajinách – vakcíny menili a stále menia dejiny. No zároveň s tým, ako niektoré choroby ustupujú, rastie aj nedôvera. V ére dezinformácií a osobnej „pravdy“ sa z očkovania, ktoré by malo byť oslavované, stáva predmet sporu. Čo sa pokazilo?
Každú minútu zachránených 6 ľudí
Podľa novej správy Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) a organizácie Gavi bolo medzi rokmi 1974 a 2024 vďaka detským vakcínam zachránených 154 miliónov ľudí. To predstavuje šesť životov zachránených každú minútu počas 50 rokov. Ide o konzervatívny odhad, založený na deviatich základných vakcínach: proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu, hepatitíde B, osýpkam, ružienke, tuberkulóze, žltej zimnici a pneumokokom. Informuje Pravda.
Najväčší dopad mala vakcína proti osýpkam – podľa údajov WHO predstavuje až 60 % zo všetkých zachránených životov. Osýpky sú jednou z najnákazlivejších chorôb na svete, ktorá môže viesť k slepote, encefalitíde alebo smrti.
Slovensko: pokles zaočkovanosti a návrat zabudnutých chorôb
Na Slovensku je očkovanie v detstve povinné, no v posledných rokoch klesá zaočkovanosť pod hranicu bezpečnej kolektívnej imunity. Podľa Úradu verejného zdravotníctva SR:
- v roku 2022 došlo k poklesu zaočkovanosti o 0,2 – 1,2 % v závislosti od vakcíny,
- najväčší pokles bol zaznamenaný v očkovaní proti osýpkam, mumpsu a ružienke,
- v niektorých okresoch klesla zaočkovanosť pod 90 %, čo je hranica, pod ktorou môžu prepuknúť epidémie.
Rok 2024 už priniesol vážny varovný signál: počas prvých troch mesiacov bolo na Slovensku hlásených viac ako 7 300 prípadov čierneho kašľa. Ochorenie, ktoré bolo takmer zabudnuté, sa vracia – a spolu s ním aj tragédie: dvaja dojčatá ochoreniu podľahli. Nemohli byť ešte očkovaní – boli závislí na ochrane prostredia.
Čierny kašeľ: prečo je opäť hrozbou?
Čierny kašeľ (pertussis) je bakteriálne ochorenie, ktoré spôsobuje záchvaty dusivého kašľa. Pre dospelých či staršie deti býva nepríjemný, no zvládnuteľný. U novorodencov a dojčiat však môže viesť k zlyhaniu dýchania a smrti.
Hoci sa proti nemu očkuje, imunita po očkovaní s vekom slabne. WHO preto odporúča:
- preočkovanie tínedžerov a dospelých,
- očkovanie tehotných žien (medzi 27. a 36. týždňom tehotenstva), ktoré zabezpečí ochranu aj pre novorodenca.
Západné krajiny ako Holandsko, Austrália či Kanada už majú tieto odporúčania v praxi. Slovensko zatiaľ váha.
Mýty, ktoré neodumierajú
Prečo ľudia odmietajú niečo, čo preukázateľne zachraňuje životy? Odpoveď je zložitá, no kľúčovú rolu zohrávajú:
- historické dezinformácie – napríklad slávna, no podvodná štúdia Andrewa Wakefielda z roku 1998, ktorá tvrdila, že MMR vakcína spôsobuje autizmus. Štúdia bola stiahnutá a autor zbavený lekárskej licencie, no dôsledky cítime dodnes,
- nedôvera voči autoritám – posilnená najmä počas pandémie COVID-19, keď boli opatrenia často zmätočné alebo zle komunikované,
- sociálne siete, ktoré vytvárajú „bubliny“ a posilňujú predsudky,
- dojem, že choroby už neexistujú – paradoxne vďaka tomu, že vakcíny fungujú.
Zvlášť nebezpečné je, keď sa do šírenia mýtov zapájajú politici, verejné osobnosti alebo dokonca niektorí lekári. Ako ukázala pandémia, vplyv „alternatívnych expertov“ môže mať smrteľné následky.
Očkovanie je akt solidarity
Jednotlivci často vnímajú očkovanie ako osobnú voľbu. V skutočnosti ide o spoločenský záväzok. Mnohí ľudia sa nemôžu dať zaočkovať – kvôli chorobe, liečbe rakoviny alebo veľmi nízkemu veku. Títo ľudia sa spoliehajú na kolektívnu imunitu – ochranu, ktorú im poskytuje vysoká zaočkovanosť okolia.
Keď táto imunita klesne, vírusy si nájdu cestu. Výsledkom môžu byť epidémie, hospitalizácie a zbytočné úmrtia.
Očkovanie nie je len pre deti
O imunizácii často hovoríme len v kontexte detí, no WHO varuje: budúcnosť očkovania musí zahŕňať všetky vekové kategórie:
- tínedžeri – napríklad HPV vakcína, ktorá chráni pred rakovinou krčka maternice a ďalšími nádorovými ochoreniami,
- tehotné ženy – ako forma pasívnej ochrany pre novorodenca,
- seniori – vakcíny proti chrípke, RSV, pneumokokom,
- dospelí s chronickými chorobami – napríklad očkovanie proti hepatitíde B, chrípke či COVID-19.
WHO vo svojom dokumente „Immunization Agenda 2030“ vyzýva štáty, aby očkovanie vnímali ako celoživotný záväzok – nie len ako detskú povinnosť.
Budúcnosť je v inováciách
Vedci pracujú na nových typoch vakcín – vrátane tých na:
- HIV,
- maláriu (prvé už sú schválené),
- rakovinu (personalizované mRNA vakcíny sú vo vývoji),
- tuberkulózu – ktorá stále zabíja viac ako milión ľudí ročne.
Technológie ako mRNA, ktoré sa presadili počas pandémie COVID-19, otvárajú nové možnosti. V budúcnosti možno vakcíny nebudeme dostávať len ihlou, ale nosným sprejom či náplasťou.
Viac než len injekcia
Očkovanie nie je len „pichnutie do ramena“. Je to nástroj rovnosti, nádeje a pokroku. Vďaka nemu dnes väčšina z nás nezažila utrpenie, ktoré bolo kedysi bežné: detská obrna, slepota z osýpok, smrť novorodencov na tetanus.
Zabudnúť na hodnotu vakcín by nebola len chyba. Bola by to tragédia.
