Herec Matúš Kvietik, známy z televízneho seriálu Dunaj, k vašim službám, sa rozhodol otvoriť o svojich osobných bojoch s depresíou, ktorá ho prenasledovala dlhé roky. Po ťažkej puberte a bolestivých životných skúsenostiach dnes hovorí o tom, ako sa mu podarilo vyrovnať so svojimi psychickými problémami, aj keď jeho cesta k vyliečeniu nebola jednoduchá.
Mal ťažké obdobie
34-ročný slovenský herec Matúš Kvietik nebol vždy tým veselým a temperamentným hercom, ako ho poznáme dnes. V mladosti sa musel vyrovnávať s patologickou depresiou, ktorá ho sužovala po celé roky. Ide o ochorenie, pri ktorom nie je možné s istotou povedať, či je úplne vyliečiteľné, píše týždenník Plus 7 dní.
„Mal som dni a dni. Raz som sa však obzrel za seba a vyhodnotil, že vlastne som už pol roka mrzutý, bez duše, nesvoj, bez chuti do života. Že najradšej by som vôbec nevstal z postele. Uvedomil som si, že to asi nie je normálne, a vyhľadal odbornú pomoc,“ priznal.
„Som rád, že je to len to a nejde o maniodepresiu. Už som sa vyrovnal so skutočnosťou, že to mám, viem, čo to pre mňa znamená a čo všetko to so mnou robí,“ dodal. Ako hovorí, najväčšou chybou je podceňovanie vlastného duševného zdravia.
Matúš zdôrazňuje, že samotné antidepresíva nie sú zázračným riešením. V prípade patológie ide o kolísavé obdobia, kde sa striedajú ťažké dni s tými lepšími. Preto je nevyhnutné kombinovať lieky s terapiou, ktorá pomáha nájsť korene bolesti a naučiť sa s ňou žiť.
„Patologická depresia je taká, že chvíľu sa cítite dobre, ale prídu aj ťažšie okamihy. Je to taká sínusoida, ktorá sa však dá zvládať. Na to však nestačia len lieky. Nestačia antidepresíva, tie síce zabránia emočným výkyvom, ale nepošepkajú vám, z čoho bolesť pramení a ako to zmierniť, ak k podobným pocitom dôjde opäť,“ vysvetlil.
„Takýchto pacientov je veľa. Len mnohí si to neuvedomujú, nepripúšťajú alebo jednoducho kašlú na svoje psychické zdravie. Samozrejme, sú aj takí, ktorí sa hanbia priznať si, že niečo s nimi nie je v poriadku. Psychické zdravie zanedbávajú predovšetkým muži. Vidím to aj vo svojom okolí,“ poznamenal herec, ktorý sa dnes cíti silnejší a vyrovnanejší.
„Vplýva minimálne päťsto faktorov na to, že sa vám začnú diať takéto veci. Na vlastnej koži som zistil, že nikdy nie je katalyzátorom jedna udalosť,“ dodal.
„Nechcem mudrovať, skúsim uviesť príklad. Vaša polovička vám opakovane hovorí, že ste nejaký divný, inak vyzeráte, horšie. Vtom sa vám môže vybaviť moment, keď si to mozog prepojí s detstvom, spomeniete si, že vám otec hovoril, že ste slabší, horší, ako je váš súrodenec. Čiže z detstva ste si priniesli pocit, že vás niekto ponižoval a dával na druhú koľaj. Pritom otec v skutočnosti nemusel nič také ohavné a tragické povedať. Je fascinujúce sledovať, ako fungujú mozgové procesy. Sú zložité, ale zároveň veľmi jednoduché. Väčšina odborníkov konštatuje, že z detstva a mladosti si prenášame silné vzorce, ktoré nám ovplyvňujú život.“
Zmieril sa s ťažkým detstvom
Zložité rodinné zázemie, odcudzený vzťah s otcom a traumatisujúce zážitky z detsva nechali na Matúšovi silnú stopu. „Vyrastal som s mamou. O otcovi nerád hovorím a spomienky na detstvo sú nič moc,“ povedal. S otcom Martinom Kvietikom nemá veľmi blízky kontakt. Ten bol obžalovaný z korupcie v rámci známej kauzy Dobytkár.
Nešlo však len o rodinné problémy. Jeho dospievanie bolo poznačené aj vážnou krízou, keď sa veľmi blízka osoba pokúsila o samovraždu. „Mal som búrlivú strednú školu a vrcholom bolo, že sa moja veľmi blízka osoba pokúsila ukončiť svoj život. Tak to celé vygradovalo a už to so mnou išlo,“ spomína herec.
Dnes sa s týmto obdobím dokáže vyrovnať, ale priznáva, že na to, aby sa uzdravil, musel spracovať viacero osobných tráum.
Vnuk zosnulej hereckej legendy Štefana Kvietika (†90) je v skutočnosti veľmi temperamentný a otvorený. Bez problémov odpovedal na všetky otázky, avšak mal jednu podmienku. „Len sa ma už nepýtajte na môjho deda. Máme vzájomnú dohodu, že ani on, ani ja nebudeme nič hovoriť na adresu toho druhého, už nám to za tie roky ide krkom,“ povedal s ironickým úsmevom.
„Navyše absolútne nechcem ísť v jeho vyšliapanej ceste. Som na neho hrdý, ale ja som ja a on je on. A ešte dodám, že som rád, koľko rokov sa dožil. Pevne verím, že nebol skúpy a nejaké gény sa ušli aj mne.“
