Vo filme, ktorý vznikol pri príležitosti štvrťstoročia vlády Vladimira Putina, sa ruský prezident necháva ospevovať v uvoľnenej atmosfére s pohárom kefíru v ruke. Propagandistický dokument odhaľuje jeho pohľad na vojnu, Rusko, Západ i vlastné nástupníctvo. No najmä upevňuje kult osobnosti, ktorý má prekonať aj samotné dejiny.
Nočný prezident: Kefír o druhej ráno a spomienky na Clintona
V dokumente Rusko. Kremeľ. Putin. 25 rokov sa prezident Vladimir Putin predstavuje ako neúnavný štátnik, ktorý aj v noci pracuje, bilancuje a pije kefír, píše portál idnes.cz. Spovedá ho verný kremelský novinár Pavel Zarubin.
„Vieme, že po niekoľkých pracovných schôdzkach prezident mieri na ďalší míting. Pozrime sa spolu na hodiny. Je 22:50,“ hovorí Zarubin v úvode filmu. Následne informuje, že ani o druhej ráno Putin nespomaľuje, čakajú ho ďalšie stretnutia.
Reportér sa s prezidentom stretáva 27. marca, opäť hlboko v noci. „Máte za sebou päť verejných podujatí a podľa toho, čo sme videli, asi tridsaťpäť neverejných,“ lichotí mu Zarubin. Putin sa usmieva. Len pár dní predtým sa v Rusku konali prezidentské voľby – o víťazovi však bolo rozhodnuté vopred.
Rozhovor so Zarubinom sa prelína s iným, taktiež marcovým rozhovorom a farebnými archívnymi zábermi. Napríklad z roku 2002, kde mladý Putin tvrdí, že si vôbec nebol istý kandidatúrou. „Bol som zvyknutý žiť normálny život. Vždy som mal veľa priateľov,“ hovorí Putin, ktorý vraj túžil po tom, aby sa Rusko stalo mocnou krajinou, na ktorú budú Rusi hrdí.
O 23 rokov neskôr priznáva, že na blízkych nemá veľa času, no vraj sú veci, ktoré mu to vynahradzujú. Vo filme tiež zaznie, že sa Putin „ani po 25 rokoch ako prezident a bývalý premiér stále necíti ako politik, ktorý rozhoduje o osude krajiny“.
Za sprievodu sentimentálnej hudby tvrdí, že jeho pocity vychádzajú z výchovy jeho rodičmi. „Stále dýcham ten istý vzduch ako milióny ruských občanov,“ hovorí, zatiaľ čo diváci sledujú, ako si robí selfie s deťmi alebo víta na letisku špiónov Arťoma a Annu Dulcevovcov, ktorí sa roky v Slovinsku vydávali za argentínskych emigrantov a zbierali informácie pre Putinov režim.
Putin ukazuje svoj byt v Kremli, rozpráva historky zo stretnutí so svetovými lídrami a hrá na klavíri. K tomu servíruje kefír a bieloruské bonbóny, teda dar od Alexandra Lukašenka.
Posledné tri roky, teda počas vojny na Ukrajine, vraj Putin prespáva v byte priamo v Kremli. Po tom, čo sa podelí o príhodu s Billom Clintonom a ukáže klavír, na ktorom si vraj občas zahrá, pripravuje pohostenie. Hosťom ponúkne kefír a bieloruské čokoládové bonbóny priamo od Alexandra Lukašenka. „Všetko ruské?“ pýta sa novinár. „Áno, samozrejme,“ odpovedá Putin.
Celý dokument je popretkávaný archívnymi zábermi, ktoré budujú obraz oddaného štátnika od mladosti až po súčasnosť.
Hrdosť, moc a minulosť: Putin o Kryme aj Donbase
Rozhovor sa následne presúva k ruskej ekonomike, ktorá sa vraj stabilizovala napriek západným sankciám, a k anexii Krymu.Tvrdí, že Moskva sa snažila riešiť konflikt mierovou cestou, no „druhá strana“ to vraj odmietla. Aj preto podľa neho musela prísť tzv. špeciálna vojenská operácia. Propagandistické posolstvá podčiarkujú zábery z volebných miestností, osláv otvorenia Krymského mosta a devastovaného Mariupoľa, ktorý údajne teraz Rusko „znovu buduje“.
„Preto nebola špeciálna operácia spustená skôr?“ pýta sa reportér. „Áno, presne tak,“ pritakáva Putin. Propaganda divákov zavádza k presvedčeniu, že ukrajinská armáda je krutá k ruskému obyvateľstvu. Putin sa ďalej sťažuje, že Rusko stojí osamotené proti „kolektívnemu Západu“ a že dnešnému svetu chýbajú veľkí politici ako Charles de Gaulle. Zaznie aj vyjadrenie proruského exkancelára Nemecka Gerharda Schrödera.
Putin tvrdí, že jeho cieľom vždy bolo zabrániť rozpadu Ruska, chrániť jeho identitu a postaviť sa proti hodnotám Západu, ako sú napríklad rodová rozmanitosť či nové formy rodičovstva. Nevynechá ani sťažnosti na NATO a „kolektívny Západ“, ktoré vraj ignorovali jeho varovania.
Podľa Putina sa Európa snažila ovplyvniť voľby v USA, aby nevyhral Donald Trump. To sa však podľa neho nepodarilo a Putin verí, že nový americký prezident „opäť nastolí poriadok“. Zarubinovi aj divákom ukazuje veľkú knižnicu a „najdôležitejšiu miestnosť“ svojho bytu.
Kult osobnosti v plnej sile: Telo, viera a večnosť
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
